utorok 3. augusta 2010

Vojna Bohov


Prológ

Do drvivého ticha oceánu zaznela smutná pieseň Strážcu Atlantisu. Mohutné telo sa mihalo bezcieľne temnými vodami. Sem-tam sa vo vode zaleskli trblietavé šupiny. Vtedy sa vydesené živočíchy ponáhľali rýchlo schovať.
Zatiaľ na dne oceánu, v mieste ukrytom pred zrakom ľudí po tisícročia, sa s prenikavým praskavým zvukom otvorila puklina, z ktorej unikol oblak červeného svetla. Puklina sa uzavrela a červené svetlo sa sformovalo do tvaru postavy. Keď odznelo dunenie sprevádzajúce pohyby pukliny, do ticha zaznel zvuk strážcovej piesne. Postava otočila prekvapene hlavu a vzápätí zmizla. Vyplávala von z jaskyne a zamierila za zdrojom piesne.
Strážca spieval a jeho žiaľ presakoval do okolia už dvesto rokov. Jeho oči zakalené smútkom zahliadli červenú žiaru až keď sa vznášala tesne pred ním. Ženská postava zdvihla ruku a prekvapeného Strážcu pohladila po šupinatom líci. Strážcove prekvapene pootvorené ústa, vydali nepočuteľné zvolanie. Myšlienka však rezonovala priestorom pre tých, čo boli schopný ju počuť.
„Yrienne!“ zvolal. Postava zo svetla prikývla a odpoveď na myšlienku zaznela v priestore.
„Uriel, priateľu, všetko bude dobré. Neboj sa!“ s týmito slovami žiara vyrazila preč. Strážca vyplával na hladinu a jeho výkrik plný nádeje zaznel do noci.
Sily staršie, ako najstaršia civilizácia sa opäť prebúdzali. Veľká vojna bohov sa blížila.
10. kapitola

BONUSOVÝ MATERIÁL:
Title songs

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára