Konečne po dlhom čase ukončenie 9. kapitoly, trvalo to trochu dlhšie ako som predpokladal, ale už je to tu - enjoy :)
Ryana a Marca v aute nadhadzovalo a búchalo o dvere, keď prekonávali prekážky ako polámané stromy a lampy, rozhádzané smetné koše a podobne, v snahe dostať sa čo najrýchlejšie ku Claire a Kathelyn. Ešte stále im však chýbalo niekoľko blokov domov.
Rádio bolo hluché, aj keď bolo zapnuté. Búrka musela zničiť najbližšie VKV vykrývače rovnako spoľahlivo ako elektrické vedenie.
Mesto bolo tiché, všetci s pudom sebazáchovy sa pred neočakávanou búrkou schovávali vnútri. Jediné čo sa ozývalo bol tlmený hukot motora a vietor, ktorý sa preháňal ulicami.
„Ako dlho ešte?“ zabrblal netrpezlivo Marco, zatiaľ čo v rukách pevne zvieral éterický meč.
„Vydrž, to auto nevie aj skákať.“ Precedil Ryan pomedzi zuby a snažil sa viesť auto v ťažko prehliadnuteľnej metelici.
A potom napriek všetkým predpokladom sa okolie vyčasilo, sneh bol odrazu preč a kdesi vysoko na oblohe presvitalo slnko, ktoré prezrádzalo, že mohlo byť približne okolo poludnia.
„Čo to je?“ naklonil sa Ryan k prednému sklu a prekvapene zabrzdil.
„Oko búrky.“ Skonštatoval Marco a tiež sa naklonil dopredu.
„Čiže je priamo nad nami?“ odvetil Ryan a premklo ho zlé tušenie. A keď sa skusmo svojím vedomím obtrel o mrazivú masu blizzardovho vedomia, len sa mu potvrdilo.
„Preboha, my ho vedieme priamo k nej.“ Vydýchol a zvalil sa do sedadla.
„Tak to otoč, nie?“ zvolal Marco a vydesene pozeral na strop auta.
Ďalší mrazivý dotyk: „Je neskoro, už ju našiel.“ Vydýchol Ryan a náhlivo opäť zaradil rýchlosť. Na zátylku neustále cítil mravenčenie a chĺpky mal zježené, keď udržoval myšlienkovú niť s netvorom, ktorý už pomaly prestával pustošiť mesto. Teraz už sa mohol sústrediť na jediný cieľ.
Na zatiaľ bezbranný cieľ.
* * *
„Sakra!“ zanadávala Claire, keď po tretí krát kontrolovala signál na telefóne. Samozrejme bol na nule.
Postávala v úzkej uličke, kde vietor nebol taký silný. Ten sa plnou silou hnal súbežne s hlavnou ulicou a niesol so sebou tony snehu. A horšilo sa to.
Ona však chlad necítila, silný vietor jej bol iba vánkom vo vlasoch. Mohla tam stáť celé dni a bez ujmy prečkať búrku. No odrazu, odrazu cítila mrazenie na zátylku.
A spolu s pocitom chladu jej do mysle prenikli Ryanove slová.
„Claire! Je to blizzard, musíte sa odtiaľ dostať.“ Rezonovali jej v hlave, také jasné a predsa ich v prvom momente nebola schopná pochopiť.
„Dobre.“ Zajachtala v duchu a vykročila.
„Buď opatrná!“ ozval sa ešte Ryan a potom pocit chladu zmizol. Iný, nepríjemnejší však ostal.
Ulicu prebehla rýchlo, no keď klopala na dvere Kathelyninho domu, vietor už ustával a pomedzi oblaky snehu začínali presvitať prvé slnečné lúče.
„Čo sa deje?“ otvorila prekvapená Kathelynina mama.
„Pani, ťažko sa to vysvetľuje, ale musíme ihneď odísť.“ Začala Claire, no nemala pocit že ju žena vnímala.
„Dievča, musíte byť z tej búrky úplne premrznutá, poďte sa schovať.“ Zvolala žena a pokynula jej rukou aby vošla.
„Nie vy ma nechápete, musíme ihneď odísť!“ odvetila Claire. Zatiaľ čo sa jej to snažila vysvetliť sa okolo nich už búrka úplne upokojila a slnko všetko sfarbilo do zlatavých odtieňov. A uprostred toho všetkého z neba klesala belasá žiara.
„Do riti, už je neskoro!“ zahrešila Claire a vtlačila sa aj s Kathelyninou matkou do domu. Zavrela dvere.
„Zamknite ich, ako sa len dá!“ povedala jej a začala sa obzerať čím by zahasprovala dvere.
„Ja stále nechápem o čo tu ide slečna.“ Rozhorčene na ňu pozerala Kathelynina matka.
A potom zlatavé odtiene presvitajúce oknami a popod dvere zmizli, nahradila ich tma a zime, sem tam preniknutá belasou žiarou.
„Choďte za mňa!“ precedila cez zuby Claire a natiahla ruku k žene.
„Čo?“ prekvapene na ňu pozrela žena.
„Schovajte sa za mňa,“ zopakovala Claire a upierala sústredený pohľad na dvere, „hneď!“
Z dverí už ostal len tmavý obdĺžnik lemovaný jasnou belasou linkou. A potom ich s tlmeným praskotom začala pokrývať námraza.
„Prečo nikdy nikto neposlúcha!“ pokrútila hlavou Claire a potiahla Kathelyninu mamu za ruku, pričom ju nechtiac hodila do náručia Kathelyn, ktorá práve zbehla po schodoch.
„Claire? Čo sa tu deje?“ vyhŕkla prekvapene. Viac nestihla lebo premrznuté dvere odrazu niečo roztrieštilo na kúsky a vytiahlo kamsi do búrky.
„Skryte sa!“ rozkázala Claire, keď sa so snehovej metelice vynorilo belasé svetlo, ktoré sa postupne vyostrilo do postavy v plášti s dlhými vlasmi, ktoré sa vznášali okolo tváre skrútenej do víťazoslávneho úškľabku. A zo všetkého najviac žiarili jeho oči.
„Sakra práca!“ zanadávala si, keď sa mu rozbiehala
naproti s vedomím, že naňho nemôže sama stačiť. Mohla ho však zdržať, aspoň nachvíľku. Aby sa stihli Ryan s Marcom dostať ku Kathelyn a zachrániť ju.
S vedomím, že holými rukami nič nezmôže proti éterickej bytosti sa vrhla do vopred prehratej bitky
* * *
„Musíme pokračovať peši!“ vyhŕkol Ryan, keď auto vybúral o snehom pokrytú prevrátenú telefónnu búdku.
„Tak poď!“ odvetil Marco a vytackal sa von z auta.
Pred nimi sa týčila stena z víriaceho snehu a za ňou zúrila koncentrovaná búrka, tisíc krát horšia ako tá, čo ešte pred pár minútami ničila mesto. Mesto ktoré sa teraz kúpalo v hrejivých lúčoch slnka. Sneh sa už pomaly topil a ľudia vychádzali z domov nechápavo sa obzerajúc okolo seba.
Ryan s Marcom sa vrhli do búrky.
* * *
„Aká naivná.“ Ozval sa blizzardov chrapľavý hlas, keď Claire prebehla rovno skrz neho.
„Never si toľko!“ precedila cez drkotajúce zuby a náhlivo sa pozbierala zo zasneženej zeme.
„Claire!“ ozval sa tenučký vydesený výkrik od diery, ktorá kedysi bývala dverami.
„Kathelyn, bež!“ vykríkla Claire, no blizzard sa už otočil a teraz sa plne sústredil na vystrašené dievča.
Kathelyn to, ak to bolo možné ešte viac vydesilo a musela sa zachytiť zárubne aby sa jej nepodlomili kolená.
„Sem sa pozri, ty psí čumák!“ zvreskla a sťažka sa postavila na neisté nohy.
„Taká mladá. A taká naivná, skoncujem s tebou a potom zabijem Žiaru.“ Otočil sa blizzard k nej zatiaľ čo si obzeral svoju kostnatú ruku plápolajúcu belasým plameňom.
„Keď myslíš.“ Odfrkla Claire a rozbehla sa proti nemu.
Vtedy ju blizzard chytil za krk a dvihol ju k sebe. Belasé plamene jej oblizovali tvár. Vlasy a viečka jej pokryli kryštáliky ľadu. Zažmurkala aby sa ich zbavila.
„Vážne si dúfala, že zubami a rukami proti mne niečo zmôžeš?“ zachrapčal blizzard posmešne.
„Vlastne áno!“ odvetila po pravde Claire, zatiaľ čo jej plameň blizzardovej ruky mrazil vnútornosti.
„Nebodaj si si myslela, že ma môžeš poraziť!“ rozosmial sa blizzard kašlavo.
„Nie, ani v najdivočejšom sne som si nemyslela, že by som ťa mohla poraziť. Chcela som ťa len zdržať.“ Vydýchla Claire a pery jej vykrivil víťazoslavný úsmev, keď sa jej v hlave ozval Ryanov hlas: „Už tam skoro sme!“
V tom momente blizzard pochopil ako ho dobehla. Všetko naokolo sa zastavilo, ešte aj snehové vločky ustrnuli na mieste, keď si ju pritiahol tesne ku tvári. Jeho oči zúrivo plápolali belasé plamene. Vydýchol a z úst mu unikol drobný obláčik belasého dymu, ktorí sa skrútil a vnikol do Clairiných úst. Belasé plamienky sa jej na chvíľu mihli v očiach a potom úplne ochabla. Blizzard ju odhodil ako handrovú bábiku a všetko sa opäť dalo do pohybu. Otočil sa k teraz strachom úplne paralyzovanej Kathelyn a pohol sa k nej.
Potom však vietor opäť ustal a v malej bubline pokoja sa odrazu výrazne oteplilo. Vločky sa roztopili ešte než dopadli na zem. Zo snehovej metelice sa vynoril Marco a zúrivo máchol nehmotným a predsa jasne viditeľným mečom po blizzardovi.
Tesne za ním nasledoval mračiaci sa Ryan, ktorý sa vrhol ku Claire, ležiacej v tvoriacej sa mláčke mäknúceho snehu. Tvár aj vlasy mala vlhké od roztopených ľadových kryštálikov. Prvý krát za posledný mesiac sa jej v tvári zračil pokoj a vyrovnanosť.
„Nie Claire, neopúšťaj ma.“ Zašepkal a odhrnul jej mokré vlasy z tváre. No ona sa nehýbala, ani záchvev. Po živote v nej neostala ani známka.
„Claire.“ Zavzlykal a po lícach mu začali stekať pramienky sĺz. Naklonil sa k nej a pobozkal ju. Vydýchol a spolu s jeho dychom putoval do jej vnútra životodarný oheň.
Trochu sa trhla, keď Ryanov dych uvoľnil ľadové zovretie, ktoré ju drvilo zvnútra. Trhane sa nadýchla a otvorila oči. Vtom jej ruka vystrelila a chytila ho za golier.
„Kathelyn,“ zachrchlala sotva počuteľne, „chráň Kathelyn!“
„Si v poriadku?“ zahabkal Ryan a teraz mu po tvári stekali slzy šťastia.
„Nie, ale čoskoro budem, bež!“ odvetila a pustila ho.
„Dobre.“ Povedal a postavil sa, pričom sa otočil k bojujúcej dvojici.
Sily boli viac ako vyrovnané, teraz, keď bol aj blizzard zraniteľný. Spolu s Marcom sa krútili uprostred oázy tepla a pokoja v čomsi čo istým morbídnym spôsobom pripomínalo tanec. Čepeľ meča teraz žiarila jasným bielym svetlom a pri rýchlom pohybe za sebou zanechávala svietiacu stopu. Blizzardov plášť už bol na viacerých miestach deravý, no nevyzeralo to, že by bol aj démon zranený.
Ryan ich obišiel aby sa dostal ku Kathelyn, ktorá sa už síce spamätala, no ešte stále sedela v šoku na zemi.
„Kathelyn?“ opatrne podišiel k nej.
„Zabudla som tvoje meno!“ poznamenala, keď sa pozrela hore naňho.
„Ryan.“ Odvetil a povzdychol si, keď Kathelyn uprela rozostrený pohľad opäť do zeme. Pohodlne sa usadil k nej a potom natiahol svoju myseľ ku Kathelyn, musel v tej jej trochu poupratovať. Nemohli si dovoliť strácať čas presviedčaním.
* * *
Claire ešte stále stŕpnutými rukami zašmátrala po vreckách a vytiahla cigarety. Trochu nešikovne si prepálila a podvihla sa na lakťoch. Nohy mala ešte stále nevládne, no takto mala aspoň výhľad na to čo sa deje.
Marco ešte stále bojoval s blizzardom, ktorý mal teraz podobu akéhosi prerasteného hada a krútil sa okolo neho pričom výhražne syčal.
Nemohol ho síce zovrieť, omotať sa okolo neho a udusiť ho, no to čo dokázal bolo oveľa desivejšie. Marco sa však držal a nevyzeralo to, že by mal niekto z nich prevahu.
Claire si s úľavou vydýchla a oprela sa o smetný kôš, ktorý stál hneď vedľa nej. Veci zatiaľ nevyzerali veľmi ružovo, no aspoň fialovo prinajmenšom.
No potom sa všetko zvrtlo.
Nevidela ako sa to stalo, no blizzard zachytil éterický meč a prudkým pohybom papule ho vytrhol Marcovi z rúk. V sekunde sa premenil opäť do podoby človeka. Čepel meča zovrel v rukách, na čo jej svetlo zablikalo a pohaslo. Potom ju pretkali belaso žiariace praskliny a rozplynula sa vo vetre.
Claire vypadla cigareta z ruky a zasyčala v topiacom sa snehu.
Marco stihol ustúpiť len o krok a otvoriť ústa, keď sa naňho blizzard vrhol. Rukami mu siahol na plecia a vydýchol mu modrastú hmlu do tváre. Marco sa trhane nadýchol a zrútil sa na zem. Dokorán otvorené oči mu zastrel belasý povlak.
„Ryan, pozor!“ zvrieskla Claire, keď sa blizzard otočil k miestu, kde sa skláňal nad Kathelyn.
Ryan sa strhal a pozrel jej smerom. Sústredený pohľad sa zmenil na vydesený. Otočil sa ku Kathelyn, ktorej výraz napovedal, že je stále vystrašená, no jej vnútorný zmätok už pominul.
„Bež.“ povedala mu a povzbudzujúco sa pousmiala.
Claire sa zatiaľ doplazila k nehybnému Marcovmu telu.
„Vstávaj ty blázon!“ zvolala a udrela mu päsťou do hrude. Ozval sa tupý úder a z otvorených úst sa mu dvihol trblietavý obláčik.
„No tak, dýchaj!“ vykríkla zúfalo a teraz sa naňho hodila celou svojou váhou. Ozval sa slabučký zvuk trieštenia, akoby sa v jeho vnútri niečo rozbilo. Marco zalapal po vzduchu a Claire sa vyčerpane zvalila vedľa neho.
Okolo nich sa citeľne ochladilo, keď sa Ryan začal koncentrovať na súboj s blizzardom a vypol vykurovanie blízkeho okolia.
Blizzard sa vznášal pred ním s rozpaženými rukami, zatiaľ čo už roztopený sneh zamŕzal a čerstý práve začal padať z oblohy. Len okolo Ryana sa dvíhali kúdoly pary a asfalt na ktorom stál bol takmer suchý.
Blizzardove oči zaplápolali belasou žiarou. Všetky snehové vločky na okamih zamrzli na mieste aby sa hneď nato nahrnuli do mohutného víru, ktorý sa uzavrel okolo Ryana. Po chvíli ho však zvnútra prežiarilo oranžové svetlo a vzápätí vír pohltili plamene.
Blizzard prekvapene o kúsok cúvol, keď oheň zaplnil oblohu a z miesta odkiaľ vyšľahol vyšiel Ryan, ktorého oči doslova horeli, rovnako ako dlane. Nezdalo sa že by mu to vadilo.
Prudko zrazil ruky k sebe a smerom na netvora vyšľahol prúd plameňa. Blizzard sa ani nepohol, keď plamene neškodne preleteli priamo skrz neho.
„Nemôžeš mi ublížiť človek!“ ozval sa blizzardov chraptivý hlas, „Hmotné živly, pútané obmedzeniami matérie na mňa dosah nemajú. Musel by si ovládať energiu, aby si niečo zmohol. A posedný, kto bol toho schopný, umrel už pred rokmi.“
„Ja viem!“ odvetil Ryan, „To ja som ho zabil.“ A zatiaľ čo odvádzal blizzardovu pozornosť týmito slovami, priestor okolo jeho rúk vibroval a vlnil sa deformovaný množstvom statického náboja, ktorý sa tam nahromadil. Ovzdušie premkol pach ozónu, keď sa vzduch začal meniť na plazmu.
„Ach!“ zasipel blizzard, keď tlmené svetlo upútalo jeho pozornosť.
„Takže to si bol ty,“ pokračoval nenútene blizzard, „ o kom sa istého času toľko hovorilo. Ten koho nazývali Lovec mocných.“ nebola to otázka, len suché konštatovanie.
„Bol.“ prisvedčil Ryan. Plazma sa od jeho rúk dvíhala vyššie, kde sa v mrazivom prostredí menila opäť na obyčajný vzduch. Spomínal na to čím býval, nevedomky tým odhaľujúc blizzardovi smrtiacu pravdu.
„Ten čo túžil po moci!“ zasmial sa blizard, „Aký si len slabý.“
Ryanovi sa oči vydesene rozšírili poznaním, keď si uvedomil, čo práve odhalil blizzardovi. Že stratil to posledné, čo ich ešte mohlo zachrániť. Teraz, keď poznal pravdu, posledný zúfalý bluf už nebol východiskom. Už nebolo žiadne východisko.
A zatiaľ čo blizzard trýznil Ryana slovami na rozlúčku, pár metrov odtiaľ zaznievali do ticha celkom iné slová.
* * *
„Prehrávajú!“ konštatovala Kathelyn.
„Umrieme?“ opýtala sa hneď potom vydeseným hlasom.
„Je to vysoko pravdepodobné!“ ďalšie suché konštatovaie.
„Existuje však aj iná možnosť.“ ozvala sa opäť trasúcim sa hlasom, ktorý však teraz znel skôr odhodlane ako vystrašene.
„Dobre vieš, že to neurobím!“ rozhorčene vyhŕkla.
„Musíš!“ naliehala.
„Nemôžem.“ zvolala prosebne.
„Urob to, žiadam ťa o to!“ vykríkla zúfalo.
Povzdych.
„Milujem ťa mami!“ zašepkala ešte Kathelyn. Potom sa jej oči prevrátili stĺpikom a zrútila sa na zem.
* * *
„... nezabijem ťa. Budeš ďalej žiť so smútkom a výčitkami, že si nedokázal ochrániť tých, čo si miloval. Že si bol príliš slabý, aby si dostál svojmu poslaniu. Ži ďalej so svojou hanbou človek.“ sípal blizzard s víťazoslávnym úškľabkom na tvári.
Ryanovi sa podlomili kolená a zviezol sa na zem, pričom mu po tvári stekali slzy smúrku a poníženia.
Blizzard sa spokojne zamiesil do búrky, ktorá sa opäť na plno rozpútala. Potreboval nájsť Kathelyn.
* * *
Yrienne otvorila oči. Ležala na ľade a prikrývala ju vrstva čerstvého snehu. Postavila sa a obzrela okolo seba. Ryan ešte stále kľačal na zemi a blizzarda nebolo nikde vidieť.
„Tu som smrteľníčka.“ ozval sa spoza nej chraptivý hlas, „Privítaj svoju smrť.“
Prudko sa otočila a zahnala sa naňho rukou. Vnorila sa jej rovno do jeho hrude. Ruka je zaplápolala červeným svetlom.
„Fatálna chyba!“ povedala s krutým úsmevom a oči jej zasvietili na červeno.
Blizzard sebou trhol, no nedokázal uniknúť z jej zovretia. A aj keď sa to zdalo nemožné, aj jemu sa na krutej tvári usadil vydesený výraz.
„Ty si si myslel, že si silný?“ bola to rečnícka otázka, „Možno, no stále si príliš slabý na to, aby si sa rovnal s bohom.“ dodala tesne prdtým, než ho roztrhali na kusy pazúri červenej energie, ktorá jej vyžarovala z ruky.
Sledovala, ako sa rozplynul vo vzduchu a spolu s ním aj búrka okolo nich. Odrazu to bol opäť slnečný jesenný deň.
* * *
„Ryan?“ podišla opatrne k nemu a položila mu ruku na plece. V tvári mal neprítomný výraz a nezdalo sa, že by zaregistroval čokoľvek z toho, čo sa práve odohralo.
„Čo? Ako?“ nechápavo na ňu pozeral.
„Je po všetkom. blizzard je mŕtvy.“ povedala jemne a čupla si k nemu.
„Nechápem.“ stále zmätený Ryan sa obzeral okolo seba.
„Čas na vysvetľovanie bude potom. Terau potrebujem tvoju pomoc.“ odbila ho naliehavo a vytiahla ho na nohy.
„Hentí totiž nebudia dojem, že by boli schopní sa odtiaľto dostať po vlastných.ô dodala mávnuc rukou smerom ku Claire a Marcovi.
Ryan iba prikývol, stále neschopný nejakej sofistikovanejšej reakcie.
„Claire.“ sklonila sa Yrienne ku nej a zatriasla ňou.
Claire rozospato pootvorila oči a chvíľu jej trvalo kým zaostrila na Yrienninu tvár.
„Kathelyn, čo sa stalo?“ opýtala sa nepokojne sa mrvila.
„Yrienne.“ opravila ju a pripravila sa na to čo príde.
„Nechápem!“ zavrtela Claire hlavou a odrazu už nepôsobila ospalo, pokúsila sa dokonca postaviť, aj keď nohy jej ešte stále odmietali poslušnosť.
„Ryan predsa tvrdil, že zlučovanie potrvá ešte aspoň tri dni.“ habkala Claire.
„Kathelyn je mŕtva!“ odvetila Yrienne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára