„Šoférovať budem ja!“ nekompromisne vyhlásila, keď ho tackajúceho sa viedla k svojmu autu.
„Prečo?“ skomolene sa opýtal a skoro pritom spadol, keď sa prestal sústrediť na chôdzu.
„Pretože si na mol opitý a žiadna z tvojich schopností ti bohužiaľ nepomôže vytriezvieť. Pokiaľ teda neovládaš aj alkoholkinézu, o čom pochybujem.“ sarkasticky odvetila a diaľkovým ovládaním odomkla auto. Posadila ho na sedadlo spolujazdca, kde ho musela ešte aj pripútať.
„Ale noo!“ zatiahol ublížene a zazrel na ňu.
„Netvár sa tak, je to pravda.“ zahriakla ho a zabuchla dvere, Takmer v tom istom okamihu si už sadala na miesto vodiča.
„Už som ti povedal, že ťa milujem?“ mrmlal si nezrozumiteľne popod nos, no bolo to očividne adresované jej.
„Nie, to si mi ešte nepovedal.“ odvetila a naštartovala. Boli už na hlavnej ceste, keď jej začal obchytkávať koleno, a postupoval hore. Len tak mimochodom mu jednu vrazila.
„Dobrú noc!“ poznamenala, keď sa zvalil v bezvedomí na pás. Auto ani len nevybočilo z cesty, keď sa venovala Ryanovi. Pokračovala v ceste, akoby nič.
* * *
Claire sa len pousmiala, keď sa Ryan s neartikulovaným povzdychom prebudil. Cez čelo mu asi pred hodinou položila studený obklad, ktorý sa mu teraz zošuchol po tvári dole.
„Uuf.“ prešiel Ryan plynulo do uboleného povzdychu.
„Si po opici, okrem iného.“ uviedla ho do obrazu a obklad opäť namočila do studenej vody a vyžmýkala ho.
„Okrem čoho?“ opýtal sa a ruka mu vyletela ku čelu.
„V aute si ma začal obchytkávať, tak som ťa inzultovala. Zrejme aj z toho ti tak treští v hlave.“ povedala s miernym úsmevom.
„Teba to baví, však?“ opýtal sa s ublíženým výrazom a vďačne prijal obklad.
„Úprimne?“ opýtala sa ho s úškrnom.
„Nie, nechcem to počuť, čo je s mojím autom?“ odvetil a snažil sa postaviť.
„Len pokojne lež, doviezla som ho sem už včera večer. Donesiem ti kávu.“ usadila ho naspäť na posteľ a vyšla z miestnosti s lavórom studenej vody v rukách.
„Ako mu je?“ opýtal sa Marco, ani neodtrhol pohľad od notebooku, na ktorom niečo robil už asi päť hodín.
„Modrinu mať nebude.“ uchechtla sa Claire, zatiaľ čo sypala do hrnčeka instantnú kávu.
„Si sviňa, vieš o tom?“ skonštatoval Marco a otočil sa ku nej.
„Netuším o čom hovoríš.“ odvetila s nevinným výrazom v tvári.
„Mohla si mu povedať, že alkohol na upírov nepôsobí.“ odvetil a usmial sa.
„To by ale nebola žiadna sranda.“ zasmiala sa a otočila sa k pískajúcej kanvici. Zaliala kávu a naliala do nej kelímok smotany.
„Pije ju s cukrom?“ opýtala sa Marca.
„A prečo sa pýtaš mňa?“ opýtal sa a otočil sa naspäť ku notebooku.
„Už tu takto fungujete týždeň, chceš mi povedať, že si ani raz za ten čas nerobil kávu?“ otočila sa naňho s úsmevom.
„Dáva si tam dva sáčky.“ prehodil cez plece a začal sa opäť venovať nejakým videám.
„Ďakujem,“ naznačila ústami a položila šálku na podnos.
„Nemáš za čo.“ povedal, jej ešte, keď už prechádzala dverami. Zastavila a pousmiala sa, potom pokračovala ďalej.
„Nech sa páči.“ s týmito slovami položila podnos na nočný stolík vedľa Ryanovej postele.
„Ďakujem,“ zachripel a posadil sa, pričom sa oprel o stenu.
„Bol to divoký večer.“ odvetila a posadila sa k nemu.
„Ešte stále neviem, čo si robila celý ten čas mimo dosahu.“ opýtal sa a odpil si z kávy.
„Bola som navštíviť starého známeho a požiadať ho o láskavosť.“ povedala takým tónom, ktorý naznačoval, že to je rozhovor na neskoršie.
„Myslím, že to ani nechcem vedieť, týkalo sa to aspoň našej práce?“ poznamenal a odhrnul si mastnú ofinu spred očí „Potrebujem sprchu.“ Dodal sám pre seba.
„Prácu?“ nadvihla Claire obočie, ignorujúc poznámku o sprche.
„Áno, prácu. Sme len žoldnieri, nič viac, išli sme do toho, lebo nám zaplatil.“ Odsekol a prevrátil do seba zvyšok kávy.
„Ja nie, nepamätáš? Pre mňa to vždy bude osobné, a on to vedel. Mal dobrý dôvod prečo si ma vybral.“ Precedila Claire pomedzi zuby a postavila sa. Až vo dverách ju zastavil tichý povzdych.
„Claire?“ ozval sa Ryan. Nohy mal zvesené z postele a rukami sa opieral o jej okraje, „Prepáč, zabudol som.“
„To by si nemal,“ odvetila Claire cez plece a zastala, „keď žiješ tak dlho ako ja, uvedomíš si že spomienky sú to jediné čo ťa robí tým čím si, všetko ostatné časom pominie.“
Keď dohovorila, oboch ich zahalil závoj strnulosti a mlčania, ktorý prerušila, keď vyšla z izby a zavrela dvere.
Položila podnos na linku a na chvíľu sa o ňu chrbtom oprela. Potom siahla po škatuľke cigariet.
„Chceš?“ otočila sa na Marca s otvorenou škatuľkou.
„Nie, a choď prosím ťa von.“ Odvetil Marco, ani nezdvihol pohľad od obrazovky notebooku.
„Čo bojíš sa pasívneho fajčenia?“ opýtala sa ho sarkasticky a pripálila si.
„Nie, vadí mi ten smrad.“ Povedal a zazrel na ňu.
Claire si povzdychla a vypoklonkovala sa na balkón.
* * *
„Nemala by som tu byť.“ Povedala Kathlyn a kráčala po boku toho neznámeho muža, pričom sa jej chodidlá zabárali do mäkkej trávy.
„To je zaujímavé, vzhľadom na skutočnosť, že tu vlastne nie si.“ Odvetil ten muž hlasom presiaknutým múdrosťou vekov, aj keď jeho tvár bola mladá a oči živé.
„Ako to myslíš?“ otočila sa k nemu.
„Sníva sa ti to, ak si si to ešte neuvedomila. Ani toto miesto vlastne nie je v tom zmysle ako to poznáš ty.“ Povedal a pokračoval na okraj útesu.
„Prečo som teda tu?“ vykríkla za ním a dobehla ho.
„Hľadáš odpovede, no tie ti ja nemôžem poskytnúť.“ Prehodil cez plece a zahľadel sa dolu z útesu.
„Prečo?“ povedala, keď došla k nemu.
„To, čo začínaš objavovať je nekonečné, takisto aj otázky, a odpovede na ne tiež.“ Odvetil.
„Čo tým myslíš?“ opýtala sa a uprela pohľad do prázdna ktoré sa pod útesom rozprestieralo.
„Nikto, ani niekto s tak rozsiahlymi vedomosťami o všetkom ako ja, ti nemôže dať konkrétne odpovede. Tie musíš nájsť sama.“ Odvetil a pohľadom sa jej zavŕtal do očí.
„Ako si to myslel, niekto s vedomosťami ako ty?“ prekvapene sa naňho pozrela.
„Kto už by len mohol vedieť o všetkom viac ako ja. Ja som to všetko predsa stvoril.“ Zvolal s pobaveným podtónom v hlase a s tými slovami ju sotil z útesu. V momente všetko zmizlo.
* * *
„Koľko je to približne času odkedy ju Yrienne posadla?“ opýtala sa Claire a otázka ostala visieť v tichu ktoré obklopovalo trojčlennú skupinu v malej miestnosti.
„Môžu to byť dva týždne, možno o jeden, dva dni menej.“ Odvetil Ryan a ďalej sa venoval svojmu telefónu.
„Už to dlho nepotrvá.“ Skonštatovala Claire a vytiahla cigareta.
„Vieš, kam s tým máš ísť.“ Poznamenal Marco ani nedvihol pohľad od novín.
„Čo nepotrvá dlho?“ dvihol k nej pohľad Ryan a odložil telefón.
„Dve vedomia nemôžu existovať dlho v jednom tele. Skôr či neskôr to silnejšie vedomie, v tomto prípade Yrienne pohltí vedomie Kathlyn. Ostanú v podstate obidve, ale už nebudú presne to isté čo predtým.“ Odvetila Claire, zatiaľ čo hádzala oplzlé grimasy na Marca.
„Hej, to je logické.“ Skonštatoval Ryan a postavil sa „Počkaj, idem s tebou.“ Zastavil ju keď sa chystala vyjsť na balkón.
* * *
Z hlbokým vydeseným nádychom som sa posadila na posteli a prikrývka sa mi zošuchla nabok. Chvíľu som sa ešte zrýchlene hystericky nadychovala, kým som si uvedomila, že si nedokážem spomenúť čo ma tak vydesilo. Pred očami mi plávali obrazy lúky, malej kuchynky aj starý známy sen o smrti v bitke o nejakú fantastickú pevnosť.
No všetky obrazy boli nejasné a tak neskutočne mi trešťalo v hlave, až ma to donútilo postaviť sa z postele a dať si ibalgin. Nijak extra mi nepomohol, ale našťastie ma napadlo otvoriť si v izbe okno a trochu schladiť tú dusnú atmosféru v ktorej by som asi sotva zaspala.
Aj tak som sa ešte minimálne pol hodinu zúfalo prehadzovala z boka na bok. Nepríjemné obrazy totiž nie a nie zmiznúť. Z toho všetkého však do popredia vystupovala tvár mladého muža, ktorého oči však prezrádzali život dlhší, aký by mohol ktorýkoľvek človek mať. A mojim rozbúreným pocitom dominoval jeden. A to že toho muža poznám, dokonca že som ho stretla.
S pocitom že mi niečo neustále uniká som nakoniec konečne zaspala.
* * *
„Pripime si na to.“ Navrhol Ryan a bohvie odkiaľ vytiahol fľašu Jack Daniels.
„Pripime na čo?“ opýtal sa Marco a prvýkrát dvihol pohľad od novín.
„Navrhujem na to, že zatiaľ neboli žiadne komplikácie.“ Nadhodila Claire a veľavýznamne poklopala na dosku stola.
„Tak nech.“ Prisvedčil Marco a prijal od Ryana pohár s whiskey.
„Na žiadne komplikácie!“ zvolal Ryan a štrngli si pohármi.
Ani netušili, ako to v tej chvíli zakríkli...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára