streda 4. augusta 2010

Vojna Bohov - 7. kapitola

Horúčava, ktorá ich zachvátila bola neskutočná, no plamene sa ich ako zázrakom nedotkli. V skutočnosti sa zastavili a krútili pol metra pred Ryanovou vystretou rukou. Z tej visel a belaso sa trblietal ochranný prívesok.
Kaira rozzúrene zvrieskla a vychrlila ďalšie plamene, ktoré sa začali pomaly okolo nich uzatvárať v bubline vražedného pekla.
Vtedy sa Kathelyn konečne uvoľnili hlasivky a prvé čo urobila. Začala kričať tak, že Ryanovi takmer praskli ušné bubienky.
To bolo impulzom, aby začal konečne niečo robiť. Zobral prívesok a zavesil ho Kathelyn okolo krku. Potom sa otočil smerom, kde predpokladal, že je Kaira a pripravil sa na to čo príde. Potom s výkrikom a hlbokým sústredením vypudil okolitý vzduch, ktorý v prudkom závane rozohnal plamene a oprel sa do Kairy silou menšieho hurikánu.
Jej krídla sa pod tým náporom nafúkli ako plachty a odhodilo ju o pár metrov ďalej. Potom sa vzduch z hučaním nasal naspäť do vákua, ktoré na malú chvíľu vzniklo okolo Ryana.
Ten sa vyčerpaný zrútil na zem zatiaľ čo Kathelyn stála na mieste neschopná pohybu. Kaira sa rýchlo pozbierala a otriasla sa, pričom divným skackavým pohybom podišla opäť bližšie.
Takmer v rovnakom okamihu sa konečne pozviechal aj ranený Marco a vbehol medzi Ryana a Kairu, ktorá sa opäť nadychovala na ďalší útok.
Marco zaujal útočný postoj a z plných pľúc zareval, až sa otriasli okná okolitých budov. Kaira sa zaškľabila, ak to jej už aj tak dosť rozškerené ústa vôbec mohli urobiť a vychrlila ďalší prúd plameňa, ktorý smeroval rovno na Marca. Takmer mu opálil hrivu, keď sa oheň nečakane stočil a smeroval nad ich hlavy, kde sa spojil do obrovskej ohnivej gule. Marco sa obzrel za seba, kde sa akurát mierne malátny Ryan dvíhal zo zeme s jednou rukou nasmerovanou k oblohe.
Pyrokinéza? Znela Marcova prekvapené myšlienka. Ryan len prikývol a mierne sa zatackal.
Kaira tiež prekvapene prestala chrliť oheň a zúrivo zaškriekala.
Potom Ryan zovrel ruku do päste a guľa plameňov vybuchla do strán, pričom vybila okná z rámov a opálila múry okolitých domov.
Z niektorej z okolitých uličiek sa ozvalo škrípanie pneumatík a zvuk akcelerujúceho motora.
Kathelyn sa krčila za ním a opatrne vykúkala ponad jeho plece.
Ryan si obzrel okolie bojiska a podišiel k rozvodnej skrini, ktorá sa krčila pri jednom dome. Vytrhol dvierka a vzápätí aj hrubý kábel privádzajúci elektrinu do domu.
Svetlá v dome zablikali a zhasli, pokiaľ niektoré prežili nerozbité.
Ruka, ktorou držal voľné kontakty mu zavibrovala od množstva energie, ktoré z kábla prúdilo. Vykríkol viac menej bolesťou, keď prúd energie preletel po jeho rukách a na druhom konci vytryskla v podobe jasného blesku, ktorý letel smerom ku Kaire. Tá zvreskla a v obrannom úskoku vychrlila prúd ohňa ktorý sa zrazil s bleskom uprostred.
Do toho sa na malé parkovisko vrútilo agresívne čierne auto a zastalo priamo v bode, kde sa tie dva prúdy stretali. Okolo auta sa utvorila obrovská bublina, ktorá tie dva prúdy oddelila. Postupne oba vyhasli a z auta sa vyrútila rozzúrená Claire.
Rýchlym pohľadom si urobila obraz o situácii a zabuchla dvere na aute.
Prirútila sa ku Kathelyn.
„Nastúp si do auta.“ Povedala keď k nej pristúpila. Kathelyn sa však pozerala niekam za ňu a nevyzerala že ju registrovala.
„Kathelyn!“ zvýšila hlas a chytila ju rukami za tvár. Stále žiadna reakcia.
„Yrienne!“ zvolala Claire, „Nastúp do auta, tam budeš v bezpečí.“
Pri tom mene sa Kathelyn strhla a pozrela jej do tváre.
„Odkiaľ poznáš to meno?“ prekvapene zahabkala.
„Toto budem potrebovať.“ Povedala a stiahla jej z krku prívesok, „Bež do auta.“ Zopakovala ešte raz, a teraz Kathelyn konečne poslúchla.
Claire sa otočila a až teraz zbadala plamene chrlené rozzúrenou Kairou, ktoré však narážali na neviditeľnú bariéru.
Podišla, k Marcovi, ktorý sa už ledva držal na nohách. Uhryznutie, ktoré mu Kaira uštedrila totiž silno krvácalo.
„Si ranený, choď sa schovať.“ Povedala, a položila mu ruku na chrbát.
Marco dunivo zapriadol a stiahol sa k autu kde sa s bolestivým vrčaním premenil naspäť na človeka.
„Aj ty!“ zvolala na Ryana, ktorí sa už triasol od vyčerpania, ako udržoval bariéru voči plameňom.
„Si si istá?“ opýtal sa a hlas sa mu chvel od námahy.
Claire prikývla a otočila sa ku Kaire. Potom bariéra zmizla a plamene vystrelili smerom ku Claire. Narazili na bublinu tvorenú príveskom a uzavreli sa okolo nej. Vtom sa ale bublina začala pohybovať dopredu, až zastala priamo pred Kairou.
Kaira prekvapená prestala chrliť oheň.
„Toto ti tento krát nepomôže, Kaira.“ Povedala Claire a päsťou jej vrazila do čelusťe. Tá jej vzápätí ostala zlomená visieť len na jednom kĺbe.
To ju vytočilo do nepríčetnosti. Mávla krídlami a vzniesla sa nad Claire, pričom ju šľahla chvostom do hrude a odhodila dozadu.
Claire pristála v skupinke kontajnerov, ktoré ten náraz nevydržali a v kakofónii praskavých zvukov sa rozpadli.
Vzápätí Claire stála na nohách a cerila ostré zuby na kreatúru poletujúcu nad ňou, snažiacu sa napraviť si sánku.
„Vieš že mi tvoj ocinko prikázal zabiť ťa ak budeš robiť problémy?“ zaškriekala Kaira a venovala Claire posmešný úškľabok.
„Tak čo tam poletuješ, poď sem dole splniť jeho príkaz!“ zrevala Claire a vyskočila hore v snahe chytiť ju a stiahnuť dole.
Kaira to však očakávala a jediným mávnutím krídlami sa dostala mimo jej dosah. Potom vychrlila plameň priamo na Claire, čím ju odhodila na zem.
Dopadla s tupým žuchnutím a zaborila sa pár centimetrov do zeme. Kaira sa so škrekom vrhla na ňu. Chytila ju rukami za blúzu na prsiach a odhodila do steny najbližšieho domu.
Stena pri náraze s tichým puknutím praskla a na zem sa zosypala trocha betónového prášku.
Claire si odpľula a s rukami zaťatými v päsť vyrazila oproti Kaire.
Tá sa prikrčila na mieste a podráždene mávala chvostom zo strany na stranu. Vyplazila rozoklaný jazyk a výhražne ním zakmitala.
Potom vyrazila dopredu, pomáhajúc si krídlami v naberaní rýchlosti. Claire sa jej rozbehla oproti a keď sa už temer zrazili, vyskočila a vo vzduchu urobila salto, pričom zachytila Kairin povievajúci chvost.
Claire doskočila na zem a upevnila svoju pozíciu tým, že sa prikrčila. Potom prudko šklbla chvostom a Kaira už len stačila vypúliť oči, keď ju odrazu stiahlo dozadu.
Claire si ju prehodila ponad hlavu a prudkým trhnutím ju tresla o zem.
„Nejako sa ti nedarí!“ zatiahla posmešne, keď sa dobitá Kaira zviechala zo zeme.
„Ty máš čo hovoriť.“ Zachripela a odpľula si.
„Vstávaj.“ Provokovala ju Claire s flegmatickým úškrnom na perách.
Kaira, sa podvihla na rukách a potom nečakane vyrazila dopredu a rozďavenou papuľou mierila Claire na krk. Tá sa inštinktívne hodila dozadu a rukami jej zachytila sánku a čelusť a začala jej ich tlačiť od seba.
Potom ich však Kaira stisla takou silou, že Claire ledva stihla vytiahnuť prsty z hryzúcej pasce.
Potom sa šikovne prekrútila popod Kairine ruky a odrazu stála za ňou. Chytila jej jedno krídlo a prudkým trhnutím ruky jej ho zlomila.
Kaira zvrieskla od bolesti a snažila sa z Clairinho zovretia vykrútiť, no ona jej už visela na chrbte, mimo dosahu rúk.
Len tak mimochodom jej zlomila aj druhé krídlo. Kairin krik sa ešte zosilnil a kolená sa jej podlomili.
Keď už kľačala na zemi, od bolesti neschopná pohybu, Claire sa k nej odzadu zohla a pery si priložila k jej uchu.
„Vždy si bola neschopná, nechápem prečo ťa môj otec zamestnal.“ Zašepkala a oblapila jej hlavu rukami.
Potom už len trhla rukami na bok a Kairine telo ochablo. Keď ju pustila, zrútila sa na zem a hlava na zlomenom krku visela ako na špagátiku.
Claire sa zodvihla a chrbtom ruky si utrela pramienok čiernej tekutiny, ktorá jej vytiekla z kútika úst. Kairine telo vtom samo od seba vzbĺklo a behom pár sekúnd zhorelo na popol. Claire sa prekvapene obzrela. Ryan stál pri jej aute a opieral sa o otvorené dvere.
„Ty hromotĺk, niekto po tebe predsa musí upratať.“ Zvolal s úškrnom a pokynul jej aby si nasadla.
„Zvládneš to všetko?“ opýtala sa a obzeala si okolitú spúšť.
„Bez problémou, čím rýchlejšie si nasadneš, tým rýchlejšie stadeto odídeme a tým rýchlejšie to tu budem môcť vyhodiť do vzduchu.“ Odvetil netrpezlivo a veľavravne ukázal na sedadlo vodiča, ktoré bolo stále prázdne.
„Nie sú tu nijakí ľudia?“ opýtala sa ešte pre istotu.
„Je to prázdne, dvakrát som to skontroloval.“ Ubezpečil ju.
„Tak poďme.“ Súhlasila a nasadla do auta. Ryan ju rýchlo nasledoval. Vyrazili a keď obišli pár domov, spoza nich sa ozval malý decentný výbuch, ktorý ale stačil na to, aby zničil všetky stopy, ktoré tam zanechali.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára