Katy Perry ft. Timbaland (If we ever meet again)
...zlato, povedz mi tvoj príbeh,
nie som hanblivá, neboj sa...
"Aha, povedala som a naklonila som hlavu nabok v snahe vstrebať túto informáciu. Sadla som si k nemu.
"O tom, že Klára máva depresie vieš." sonštatoval a ja som len na dôvažok prikývla.
"A o tom, že sa pokúsila o samovraždu?" opýtal sa a naklonil sa ku mne.
"Domyslela som si." prisvedčila som a spomenula som si na obväz, ktorý nosila na zápästí.
Prikývol na znak, že pochopil a v očiach sa mu mihla únava.
"Mám o ňu strach." dodal a schoval si tvár do dlaní.
"A čo žiadaš odo mňa?" zvraštila som obočie.
"Mohla by si na ňu dávať pozor?" opýtal sa.
"Žiadaš o pomoc šialeného vraha?" nadvihla som obočie a sledovala som rozpory v jerho tvári.
"Netvrdím, že je mi to po chuti." povedal "no nemôžem s ňou byť 24 hodín denne a ty si doslovne moja posledná nádej udržať si kontrolu nad stuáciou." dodal.
"Musí ti na nej veľmi záležať, však?" skonštatovala som s úsmevom. Nič nepovedal, iba prikývol.
"Tak poďme za ňou." navrhla som a postavila som sa.
Pošúchal si sluchy prstami a tiež sa postavil: "Áno, poďme."
"Ty si vôbec nespal, čo?" opýtala som sa ho s úsmevom.
"Nemôžem spávať odkedy sa to stalo, to ja som ju vtedy našiel." odvetil s trpkým úsmevom.
"Ja," v hrdle mi navrela hrča "prepáč."
"Netráp sa, nemala si to ako vedieť." pousmial sa a vykročil. Prešli sme po chodbe a vošli do izby. Bola prázdna.
"Klea?" zvolala som opatrne. Bez odpovede. Jej raňajky ležali nedoktnuté na stole. Rovnako aj kelímok s antidepresívami. Na jej posteli ležala otvroená kniha. Na vnútornej strane obálky visela odlepená lepiaca páska.
"Počkaj tu, idem ju pohľadať." povedal som Martinovi a vybehla som z izby nedajúc mu šancu sa niečo spýtať. Je to zrejme klišé, ale mala som z toho blb pocit. Zrýchlenou chôdzou som zamierila ku toaletám.
"Klea!" vykríkla som, hneď ako somrozrazila dvere s figúrkou.
"Taká tu nie je." ozval sa mužský hlas. Hups, skontrolovala som dvere. Aha, panáčik.
"Tak sorry." zavolal som do miestnosti. Odpoveďou mi bol tlmený chichot.
"Klea!" zakričala som do vedľajšej miestnosti. Ticho, len zo spŕch sa ozýval zvuk tečúcej vody. Všetky kabínky boli otvorené, no aj tak som ich rýchlo prezrela.
"Klea!" zavolala som znovu. Do šumenia vody sa ozval zvuk kovu cinkajúceho o porcelán.
Vo vedľajšej miestnosti stáli tri sprchovacie kúty. Na prostrednom bol zatiahnutý záves. Na zemi ležal strhnutý obväz. Nerozhodne som sa načiahla po záves. Bála som sa toho, čo tam možno nájdem. Trhla som ním tak, že som ho skoro strhla. Klára sedela pod sprchovou ružicou a kolená si tisla k brade. Pri nohách sa jej voda hrala s žiletkou a riedila tmavočervenú tekutinu.
"O môj bože, Klára." vydýchal som a ruka mi vyletela ku čelu.
"Nechaj ma tak." zabrblala, ani nedvihla hlavu.
"Klára, ukáž mi ruky." povedala som jej rozkazovačne a kľakla som si k nej.
"Hneď!" dodala som, keď nijakým spôsobom nereagovala. Chytila som ju za zápästia a odtiahla ruky od tela. pravú ruku mala v poriadku, na ľavej som však zacítila lepkavú tekutinu.
Otočila som jej ju hore dlaňou. Dvihol sa mi žalúdok, keď sa na mňa zašklebil aspoň sedem centimetrov dlhý pozdĺžny zárez.
"No do piče!" zahrešila som a hystericky som zvrieskla: "MARTIN!"
Pomaly sa ma začínala zmocňovať panika. Rana totiž stále silno krvácala...
...Predchádzajúca časť Ďalšia časť...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára