„Kam ma to veziete?“ opýtala sa odrazu Kathelyn a v tvári sa jej usadil zmätený výraz.
„Domov, našli sme ťa v bezvedomí ležať na zemi.“ Odvetila pohotovo Claire a zabočila na hlavnú cestu.
„Teba spoznávam.“ Povedala pomaly a opatrne Kathelyn, akoby si nebola istá.
„Za krátko nastupujem ku vám na školu.“ Odvetila a obzrela sa dozadu.
„Ty si Kathelyn však?“ opýtala sa Claire s naoko so záujmom, nebolo totiž nič, čo by o nej nevedela.
„Hej, ale ako sa voláš ty?“ ostala prekvapená Kathelyn.
„Ja som Claire, teší ma.“ Odvetila a natiahla k nej dozadu jednu ruku.
„Aj mňa,“ odvetila mierne zneistená Kathelyn, „nepoznáme sa náhodou.“
„Neviem o tom.“ Odvetila Claire a usmiala sa tým zvláštnym, ešte viac znepokojujúcim spôsobom.
Potom sa otočila naspäť a pridala.
* * *
Claire odbočila na ulicu, kde bývala Kathelyn a otočila sa ku Ryanovi.
"Ryan, potrebujem službičku." povedala Claire, a zabrzdila pred Kathelyninym domom.
"Ďakujem." povedala zatiaľ Kathelyn a chystala sa vystúpiť z auta.
"Akú láskavosť?" opýtal sa Ryan a zvedavo sa naklonil dopredu.
"Potrebujem hovoriť s Yrienne, hneď teraz." povedala.
"A povieš mi ako to mám zariadiť, keď má ten ochranný prívesok?" opýtal sa nechápavo, zatiaľ čo Kathelyn vystupovala z auta.
"Nemá." vyhlásila Claire a z vrecka nohavíc vytiahla ligotajúcu sa retiazku.
V tom momente Ryanovi zavibrovali zreničky a pohľad sa mu rozostril, keď sa jeho pozornosť sústredila inam. V tom istom momente zastala aj Kathelyn s rukou na dverách.
Po chvíli Ryan zažmurkal a s úsmevom sa pozrel na Claire.
"Za chvíľku bude schopná rozhovoru, je to však iba dočasné, musíš sa poponáhľať." Povedal a spokojne sa oprel na sedadle spolujazdca.
Claire vystúpila z auta a postavila sa ku Kathelyn, ktorá sa mierne zatackala a potom sa prekvapene obzrela okolo seba.
„Yrienne?“ naklonila sa dopredu odrazu neistá Claire.
Yrienne dvihla hlavu a pozorne sa zadívala na Claire. V tvári mala zmätený výraz a vyzeralo to, že ju nespoznáva.
„Yrienne, to som ja Claire.“ Skúsila to ešte raz.
V tom Yrienne prekvapene zažmurkala a potriasla hlavou.
„Claire,“ zvolala odrazu a objala ju „prepáč že som ťa nespoznala, ale 200 rokov v očistci s tebou urobí svoje. A vyzeráš inak, lepšie“ skonštatovala uznanlivo.
„To hej, ale teraz potrebujem, aby si počúvala, neviem presne, koľko času mám...“
„Necelé dve minúty!“ prerušil ju Ryan, ktorý zrejme sledoval vývoj situácie v Kathelyninej hlave.
„Aha, chápem, naše vedomia sa ešte nespojili, však.“ Odvetila Yrienne, ktorá očividne pochopila.
„Nie, počuj, už to nemôže trvať dlho, problém je v tom, že už teraz sa vás pokúsili zabiť. Budeme ťa aj naďalej strážiť, no potrebujem, aby si hneď ako sa spojíte, prišla na túto adresu,“ hovorila rýchlo Claire a podávala jej malú vizitku, „Budeme tam.“
„Dobre.“ Odvetila Yrienne a vložila kartičku do Kathelyninej kabelky.
„Claire!“ zvolala, keď sa Claire zberala na odchod.
„Áno?“ opýtala sa Claire a podišla naspäť ku nej.
„Dávaj si pozor, tento krát to bude väčšie, než si vieš predstaviť.“ Povedala Yrienne. Potom sa jej pohľad zakalil a zatackala sa.
„Je to tu, stráca kontrolu nad telom.“ Zvolal Ryan a vyskočil z auta aby Kathelyn podoprel.
„Čo sa stalo?“ opýtala sa Vystrašené Kathelyn, keď dvihla pohľad od zeme.
„Zrejme si opäť omdlela,“ rýchlo to zahovorila Claire a tiež ju podprela, „Poď, radšej ťa odvedieme ku dverám.“
Kathelyn preglgla a prikývla. Trojica sa sťažka otočila smerom ku dverám a ťažkopádne pohla dopredu.
Keď došli ku dverám, Claire si napravila Kathelyninu ruku na pleci a druhou rukou opatrne zaklopala.
„Kathelyn!“ ozvalo sa prekvapené zvolanie, keď jej matka otvorila dvere.
„Čo sa stalo.“ Nasledovalo hneď po tom.
„Dobrý deň,“ ozvala sa Claire a usmiala sa na ňu, „som budúca spolužiačka vašej dcéry a bývam tu neďaleko. Kathelyn sme našli v bezvedomí na chodníku. Teraz už ale vyzerá lepšie.“
„Kathelyn, poď sem.“ Povedala jej mama a odstúpila od dverí, aby mohla prejsť dnu.
„Ďakujem,“ otočila sa na Claire a Ryana, „ako sa vlastne voláte?“
„Ja som Claire.“ Odvetila Claire so srdečným úsmevom.
„Ryan.“ Povedal jednoducho a pousmial sa.
„Ďakujem, ešte raz. Dovidenia.“ Povedala Kathelynina mama a zavrela dvere, keď sa Claire s Ryanom otočili na odchod.
Nasadli do auta a behom pár sekúnd boli preč.
„Prečo tak krátko?“ opýtala sa Claire Ryana, keď zastala na odbočke a kontrolovala, čo nejde žiadne auto.
„Je to zložitý proces, Yriennino vedomie je oveľa mohutnejšie ako Kathelynine, keby teraz násilím prevzala kontrolu nad telom tak Kathelyn zničí. Nič by z nej neostalo. To je možnosť, ktorú odmietla už dávno. A ja tu nie som od toho, aby som svojím zásahom zmenil jej rozhodnutie. Preto som to musel urobiť citlivo a len dočasne, aby sa celý proces zakončil úspešne.“ Odvetil stručne Ryan a hľadel do okna.
Na skle zabubnovali dažďové kvapky, ktoré však čoskoro prerástli do silnej búrky a keď vystupovali pri svojom bytíku, oblohu už pretínali prvé blesky.
* * *
„Čo budeme teraz robiť?“ opýtal sa Ryan keď Claire hodila kľúče od auta do misky na komode pri dverách do bytu.
„Čakať, už to nemôže trvať dlho! A strážiť dôkladnejšie. Skôr či neskôr si uvedomia čo sa stalo a pošlú niekoho mocnejšieho ako bola Kaira.“ Odvetila Claire a posadila sa do obývačky na gauč.
„Vlastne z toho, čo som sa dozvedel, keď som ti zariaďoval randez-vous s Yrienne by som tipol, že to potrvá ešte asi osem dní.“ Vyviedol ju z omylu Ryan a vytiahol si z chladničky plechovku piva.
„A to čo sa stalo dnes, sa už nesmie zopakovať.“ Odvetila ľadovým tńom Claire a strelila po ňom vyčítavým pohľadom, keď sa vyklonil spoza dverí.
„Ale no ták, neurobil som to predsa naschvál.“ Zatiahol a jeho slová doplnil syčiaci zvuk otvárajúcej sa plechovky.
„Zvuk týždňa!“ zvolal z predsiene Marco a jeho hlas mal pobavený podtón.
„Zvuk týždňa.“ Prisvedčil Ryan. Z dverí do kuchyne vyletela ďalšia plechovka piva, ktorú Marco bez problémov zachytil.
„Ako je na tom tvoj bok?“ opýtala sa odrazu Claire s nadvihnutým obočím.
„Je v poriadku.“ Povedal s úsmevom Marco a podvihnutím trička jej ukázal miesto kam ho Kaira uhryzla. Po rane nebolo ani stopy.
„Ako to?“ ostala Claire s prekvapene pootvorenými ústami.
„Pri každej premene sa naša telesná schránka úplne obnoví. Každé poškodenie alebo degenerácia tkaniva je okamžite opravené. Preto nestarneme a ani zabiť nás nie je také jednoduché.“ Objasnil jej to s úsmevom.
„Aha.“ Bolo jediné na čo sa Claire zmohla.
„Chceš aj ty?“ ozval sa z kuchyne Ryanov hlas a spoza dverí sa vystrčila ruka, ktorá zahrkala plechovkou piva.
„Prečo nie.“ odvetila Claire a plechovka vzápätí preletela vzduchom po elegantnej krivke a zavisla pred ňou vo vzduchu.
„Ďakujem.“ Odvetila a vzala si plechovku zo vzduchu.
A zatiaľ búrka zúriaca v meste naberala na intenzite.
* * *
Vietor čoraz viac zrýchľoval a dažďové kvapky sa pomaly menili na krúpy, pre to ročné obdobie veľmi neštandardné počasie.
Búrkový mrak sa ťahal do výšky niekoľkých kilometrov a pokrýval aj široké okolie mesta. A uprostred neho v bubline relatívneho pokoja sa vznášala nejasná postava tvorená len z vodnej pary, víriaceho snehu a vzduchu.
Nedalo sa rozoznať jej pohlavie, no vodná para sa rysovala do podoby povievajúcich dlhých vlasou a roztrhaného plášťa, ktorý halil celú postavu.
Len oči jej plápolali zlovestnou belasou farbou žiariaceho blesku.
Postava roztiahla ruky a ukázalo sa že nechty jej svietia presne rovnakou žiarou ako oči.
A hoci sa to zdalo nemožné, búrka nabrala ešte viac na sile, pričom pomedzi oblaky sa prešmykli prvé jasné blesky sprevádzané desivým hrmením.
Postava sa spokojne usmiala, aj keď sa to dalo len sotva rozoznať.
* * *
„Divné počasie na túto ročnú dobu.“ Poznamenala Claire, keď s Ryanom fajčila na balkóne a v klamlivom pokoji pred najväčším peklom sa na zem zniesli prvé snehové vločky.
„Kto bude strážiť dnes v noci?“ odignoroval jej poznámku Ryan a upieral pohľad na oblohu, po ktorej vírili zlovestné mračná.
„Ja, ty si predsa človek, potrebuješ spať. A Marco koniec koncov tiež.“ Odvetila a skúšala robiť cigaretou koliečka z dymu.
„Tak dobre.“ Odvetil a aj keď sa cítil previnilo, potešilo ho že si pospí.
„Vlastne asi vyrazím hneď teraz, nech som tam ešte než začne hustejšie snežiť.“ Skonštatovala a po poslednom nádychu zahasila cigaretu.
„Dobrú noc.“ Prehodila ešte ponad plece keď odchádzala z balkóna.
* * *
Ryan sa vo sne vznášal vysoko nad mestom, kam ho vytiahlo ohromné vedomie, ktoré sa tam nachádzalo tiež, niekde uprostred búrky.
Ryan stúpal vyššie a cítil, že sa čoraz viac blíži k onomu tajomnému vedomiu. A potom odrazu bol mimo zúriacej búrky. Visel v oku búrky, ktorá vírila všade okolo neho rovno oproti nejasnej postave.
A potom sa jeho vedomie otrelo o vedomie tej postavy a jeho sila ho ochromila. Naopak, postava vyzerala, že ju to len viac rozzúrilo a z belasých očí vyrazili blesky rovno oproti Ryanovi.
No ten krátky dotyk vedomí umožnil Ryanovi aj uvedomiť si, akej bytosti sa pozerá do očí. Prebudil sa.
* * *
„BLIZZARD!“ vydýchol keď sa posadil na posteli a po čele mu stekal studený pot. Zúrivosť a ľadová zloba toho tvora mu ešte stále rezonovala v hlave a mrazila vnútornosti.
Potom sa našťastie spamätal a vybehol zo spálne do obývačky, kde na gauči podriemkaval Marco.
„Marco vstávaj!“ zvolal a zatriasol ním.
„Čo sa deje.“ Zamrmlal Marco a pretrel si unavené oči.
„Blizzard!“ odvetil Ryan a vzhľadom na to že bol oblečený, začal hľadať svoje topánky a kabát.
„Čo?“ opýtal sa opäť Marco, no teraz už sedel a nechápavo pozeral na panikáriaceho Ryana.
„Oni poslali Blizzarda!“ zopakoval to Ryan ešte raz a zatiaľ sa snažil obuť si postojačky obidve topánky naraz.
To už bol v rauši aj Marco, vzhľadom na to, že pochopil o čom Ryan hovoril.
„Vie, kde je Kathelyn?“ zvolal Marco, zatiaľ čo sa prehrabával v regáli v obývačke, ktorý bol po otočení plný zbraní. Vytiahol odtiaľ éterický meč a pripútal si ho k opasku.
„Nie, ale je odhodlaný zničiť aj celé mesto, len aby sa uistil že ju zničil.“ Odvetil Ryan a horúčkovito prehľadával kapsy kabátu, aby našiel kľúče od rezervného tereňáku.
„Ideš?“ zvolal naňho Marco od otvorených dverí. Nakoniec ich Ryan našiel vo váze na obuvníku a vybehol von za Marcom.
Vonku už búrka útočila plnou silou a ulice boli pokryté minimálne dvadsať centimetrovou vrstvou snehu. Ryan prebehol cez cestu do verejných garáží, aby zistil, že vypadol prúd a brána sa nedá otvoriť.
„Tak teda inak.“ Zašomral si popod nos, a ukázal rukou na dvere, ktoré sa zatriasli, keď sa začali pod náporom Ryanovej mysle samy od seba dvíhať.
Keď si bol istý, že popod ne to auto prejde prestal a vbehol dnu. Marco zatiaľ podupával na mieste na opačnom strene ulice a snažil sa ubrániť pred hryzavým chladom.
* * *
A zatiaľ Claire postávala neďaleko Kathelyninho domu a začínala naberať presvedčenie, že na tej búrke niečo nie je v poriadku.
* * *
Blizzard sa vznášal nad mestom, ktoré bolo úplne ochromené padajúcim snehom a silným vetrom, ktorý vybíjal okná a spretrhal elektrické vedenia. Len jedna vec sa tam dole hýbala.
Terénne auto s vysokým podvozkom, ktoré bez väčších problémov prechádzalo trosky a bordel, ktorý sa váľal po uliciach.
A v tom aute blizzard ucítil vedomie toho človeka, ktorý ho objavil. Pomaly, lenivo sa pohol za ním aby ho sledoval. A celá búrka sa pohla s ním.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára