Lady Gaga (Bad Romance)
...Chcem tvoje psycho,
tvoju vertikálnu paličku.
Chcem ťa v mojej izbe...
..."Mama, čo sa deje?" opýtala som sa znepokojene a ostala som stáť vo dverách.
"Títo páni nám prišli niečo povedať a chceli aby si bola pri tom." povedala mama a hlas sa jej triasol. Dostala som zlé tušenie, bože to je klišé.
"Ehm, neďaleko odtiaľto bol predvčerom zavraždený policajt. Na noži sa našli odtlačky tvojej mamy." vyklopil to na rovinu jeden z tých mužov. Táto skutočnosť ma spoľahlivo odrovnala spôsobom rovným pesti do brucha. Niečo bolo skutočne veľmi zle.
Zvyšok rozhovoru som vnímala už len ako šum v pozadí. Každopádne výsledok bol, že si tí muži mamu odviedli. Keď sa za nimi zavreli dvere, zviezla som sa na zem a neodvládateľne som sa rozplakala.
"Ja som taká skurvená hlupaňa." drmolila som cez slzy a päsťou som udierala do podlahy. Nevedela som kedy sa tam objavil, no odrazu som na chrbte pocítila chlácholivý dotyk jeho ruky.
"Čo mám robiť?" zavzlykala som, no plač pomaly ustával. Jeho prítomnosť mi vždy dodávala istotu a odvahu.
"Myslím že to už vieš." znela jeho odpoveď. Keď som zdvihla pohľad, sedel za naším kuchynským stolom a jdnu nohu mal prehodenú cez druhú.
"Priznať sa." skonštatovala som a istota, že je to jediné správne východisko tejto situácie ma zvlástnym spôsobom posilnila.
"Tvoja mama je nevinná, nie je správne aby pykala, za tvoju chybu, rozhodla si sa dobre." odpovedal. Postavila som sa a oprela o zárubňu dverí.
"Čo bude teraz?" opýtala som sa ho.
"Neviem, ale bude to dobré." odvetil a postavil sa. Prstom ma pohladil po sánke a pobozkal ma.
"Dobré?" opýtala som sa ho keď odtiahol pery.
"V rámci možností." pousmial sa a znovu ma pobozkal. Zavrela som oči a vychutnávala som si čaro okamihu. Potom sa jeho pery stratili a keď som otvorila oči, bol preč. Stála som sama v kuchyni opretá o zárubňu dverí a neistota sa vrátila. Stála som pred najťažším krokom aký som doteraz musela urobiť.
* * *
"Najskôr chcem hovoriť s mamou." vyhlásila som rozhodne a cítila som jeho prítomnosť za sebou. Ruku mal položenú na mojom pleci a vyžarovala z nej podpora.
"Samozrejme, ale musíš chvíľu vydržať." odvetil policajt a niekam odbehol. Zatiaľ som sa posadila na lavicu, ktorá stála pri stene. Sadol si vedľa mňa a pravou rukou ma objal okolo pliec. Ľavú položil na moje, ktoré som mala zložené v lone. Musela som byť silná. To čo som sa chystala urobiť bol totiž koniec, nedalo sa ustúpiť späť.
"Môžeš ísť za ňou, ukážem ti kde je." povedal ten policajt a pokynul mi aby som ho nasledovala.
"Buď pri mne." zašepkala som a telom mi prebehla triaška.
"Budem vždy tu." odvetil a ja som vykročila. Povedať mame to bude najťažšie.
"Je tu." ozval sa ten policajt a zastal pri jedných dverách. Zťažka som prehltla.
"Chcem s ňou hovoriť osamote!" povedala som a nebolo to adresované len policajtovi.
"Samozrejme." prikývol poliš a odstúpil bokom od dverí.
"Počkám ťa tu." povedal on a povzbudzujúco sa usmial.
Prikývla som a otvorila som dvere. V miestnosti bol iba stôl a dve stoličky. Na jednej z nich sedela mama. Na tvári sa jej zračil prekvapený výraz. Očividne jej nepovedali kto s ňou chce hovoriť.
"Ahoj." pozdravila som a zavrela som za sebou dvere.
"Čo tu robíš?" opýtala sa ma, keď som si sadala na stoličku.
"Bude to v poriadku mami, čoskoro ťa odtiaľto pustia." povedala som a v hrdle sa mi objavila hrča, ktorú som nevedela prehltnúť.
"Čo tým myslíš?" opýtala sa ma a prekvapený výraz sa zmenil na znepokojený.
"Mami, teraz sa musím o niečom porozprávať s pánom vyšetrovaťeľom, ale ak to bude možné, tak hneď za tebou znovu prídem. Dobre?" povedala som rýchlo, pretože som to zo seba nebola schopná dostať. Hrča v mojom hrdle sa tlačila hore a mne z očí vytryskli slzy.
"Počkaj, čo chceš robiť?" zavola za mnou, keď som sa postavila od stola.
"Prepáč mami."povedala som, keď som otvárala dvere. Slová sa jej zasekli v krku, keď pochopila. Zavrela som dvere skôr než zvolať niečo, čo by oslabilo moje odhodlanie. Pozrela som naňho. Pozvbudivo prikývol a ja som sa otočila na policajta, ktorý na mňa prekvapene pozeral.
"Chcem sa priznať." vytisla som zo seba nakoniec...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára