Paramore (Brick by boring brick)
...Tak choď si zobrať lopatu
a my vykopeme hlbokú dieru
aby sme pochovali zámok,pochovali zámok...
... Ešte než ten diablov syn ukončil prednášku, vedela som čo spáchal. A aj keď len šeptom, tie slová čo mi On povedal, mrazili až do hĺbky duše.
"Hnusné úchylné prasa." mrmlala som si popod nos, samozrejme tak aby to nikto nepočul. Nikto ma nesmel spájať s tým čo som sa chystala robiť. Ani len moji spolužiaci. Nemohlo ich to ani len napadnúť.
Po prednáske som dobehla za jednou spolužiačkou.
"Hej nevieš náhodou, kde býva ten poliš? On je taký chutný." zaťahovala som pred ňou a v duchu som prevracala oči. Bolo mi jasné, že tá pipka mala minimálne jeho rodný list, týždeň pred tým, než vôbec došiel. Taká bola zažratá do čerstvého mäska...
* * *
...V temnote noci ma nikto nemohol spozorovať. Možno tak odlesk čepele kuchynského noža, ktorý som obracala v dlaniach. Do železa som vyryla kríž a teraz som si svoje dielo spokojne prezerala. Vyrušilo ma buchnutie dverí. Bola to tá sadistická sviňa. Príležitosť bola dokonalá, nikto ma nemohol spoznať. Ako tieň som sa odlepila od steny a pomaly som kráčala za ním. Nepočul ma, očividne bol trochu dosť opitý. O to ľahšie to bude.
Keď sme dorazili do parku rýchlo som skontrolovala okolie. Nikde nikoho. Zrýchila som a keď už som stála tesneza ním, zastal. Než si stačil uvedomiť, že stojím za ním, bolo už preňho neskoro. Nožom som ho odzadu bodla, tak, že som podišla rebrá a prebodla som srdce. Ako sa to hovorí?
Cesta k srdcu muža vedie cez žalúdok. Svätá pravda.
"Spas dušu tohto hriešnika môj pane, nech nájde večný pokoj v tvojom kráľovstve." drmolila som nad jeho chladnúcim telom a oči som upierala ku hviezdam.
"Hej, čo to tam robíte?" ozval sa výkrik spoza mňa. Nôž som nechala trčať z mŕtvoly, aj tak na ňom neboli otlačky. Pedantnosť bola jednou z mojich lepších vlastnotí. Zmizla som skôr, než ten čo kričal si vôbec stčil uvedomiť, že sa niečo deje. Aj tak sa ude najskôr starať o telo toho bastarda.
"Dobrá práca." ozval sa Jeho hlas z tieňa. Nereagovala som. V takýchto situáciách sa vždy objavil iba na moment, Na jednu vetu.Vždy ma pochválil a mňa vďaka tomu zalialo príjemné teplo.
* * *
Na druhý deň ráno mi do izby vošla mama, práve keď som sa modlila.
"Môžeš prísť na chvíľu do kuchyne?" opýtala sa ma odišla. Znepokojene som si obzrela izbu. Nikde tam nebol. Keď som potom zišla do kuchyne, dvaja muži čo tam sedeli ma len utvrdili v tom, že čosi bolo zle. Veľmi zle...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára