Avril Lavigne (Why):
Why, do you always do this to me?
Sedela som na zemi v kúpeľni a potichu som vzlykala do kolien. Bolo to sotva hodinu dozadu ,čo sanitka s hulákaním zmiza za rohom a krátko na to aj otec ,spútaný na zadnom sedadle policajného auta. Mama sedela s neprítomným výrazom v obývačke. Netrápilo ju že otec zmlátil Martina tak ,že ho sanitka odviezla v bezvedomí. Ona sa bála o svojho ,,milovaného". Pri tej myšlienky mi do očí vyhŕkli ďalšie slzy. Ako mohla o ňom stále takto rozmýšľať ,po tom všetkom čo nám urobil. Cez závoj môjho smútku sa hmlisto ozvalo zvonenie telefónu a tichý rozhovor mamy a niekoho na druhej strane linky. Nevenovala som tomu pozornosť.
,,Ty suka! Ako si mohla?" zrúkla na mňa ,keď vrazila do kúpeľne.
,,A čo také?" dvihla som k nej desivý pohľad očí s roztečenou maskarou.
,,Práve mi volali fízli ,že si potvrdila Martinovu výpoveď. Ty klamárska suka!" zrevala a ja som sa pre istotu postavila.
,,Pretože je to pravda. Čo si nevidela čo mu urobil otec?" zrevala som na ňu a do už takmer suchých očí sa mi tlačili ďašie slzy.
,,Zaslúžil si to! Je klamár a ty klameš tiež!" vyhlásila mama panovačne. To bola poslendá kvapka.
,,Čo nevidíš čo sa z neho stalo? Čo sa kvôli nemu stalo z teba ,z nás? Si vážne taká slepá? Alebo to iba nechceš vidieť?" zvrieskla som histericky a od úst mi odlietali kvapky slín. Facky priletela ani som si nestihla všimnúť kedy.
,,A dosť," vyhlásila som s náznakom definitívnosti v hlase ,,On ma mlátil šesť rokov a ty v tom nebudeš pokračovať!" Obrátila som sa ku zrkadlu a zašklebila som sa na hrôzostrašnú tvár ,ktorá mi úšľabok opätovala.
,,Si blázon!" vyprskla opovržlivo a nechala ma v kúpelni samú. Nechcela som ju počuť ,nepočula som. Ešte v ten večer som sa pobalila a dohodla som si prespanie u kamoška.
Vošla som za mamou do obývačka. Prezlečená a s umytou tvárou som vyzerala takmer šťastne.
,,Dobre si ma obzri mama ,je to naposledy čo ma vidíš." povedala som a s krutým zadosťučinením som sledovala údiv v jej tvári. Bez pozdravu som sa jej otočila chrbotm. Vyšla som z bytu a privolala som si výťah.
,,Čo si myslíš že robíš?" zvrieskla mama ,keď sa spamätala zo šoku. Odpoveďou jej bolo zatresnutie dverí. Kým to predýchala a vyrútila sa na chodbu ,výťah už bol na pol ceste zo siedmeho poschodia.
Ďalšie časti
zatiaľ žiadne nie sú...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára