sobota, 16. októbra 2010

City of Dust

Alebo v preklade Mesto prachu, je pripravovaná poviedka z kategórie jednorázoviek. Ak ste boli čitateľmi aj môjho starého blogu, tak vám niečo bude hovoriť aj názov Pocket Love  Novels. Ak nie, tak sa jedná o krátke poviedky, ktoré budú k dispozícii na stiahnutie vo formáte pdf alebo po novom aj na zakúpenie prostredníctvom portálu Lulu.com. Toto teda bude prvá z nich. Na záver ešte malá anotácia.

 
City of Dust:
Je predvečer Vianoc a on opäť zisťuje, že sa stým ešte stále nevyrovnal. Že sa s jeho smrťou asi ani vyrovnať nedokáže. Potom však jeho pocitmi a názormi otrasie mladé neznáme dievča, ktoré ho požiada, či by s ňou nestrávil večer. Po chvíli váhania súhlasí. A na druhý deň už nič nebude tak ako bývalo...

Dúfam že sa vám to bude páčiť :)

štvrtok, 14. októbra 2010

Ticho

 Narazil som pri vypratávaní stolového počítača na túto takmer štyri roky starú básničku. Nazval by som to mojou ranou tvorbou z dôb, keď som ešte chodil do krúžku tvorivého písania a istý čas dokonca ja visela na nástenke z našej tvorby. Dúfam, že sa vám bude páčiť :)
 

streda, 13. októbra 2010

Deja-VU

Koncept poviedky Deja-Vu, ja aspoň nateraz odložený do šuplíka. Skutočne netuším, ako pokračovať. Dúfam, že vás to veľmi nesklame. Rád by som sa totiž sústredil na Vojnu Bohov, a chcel by som trochu rozvinúť jeden momentálny námet.

utorok, 12. októbra 2010

Kto, s kadial a kolko krat :)

Len tak pro info, toto som našiel v štatistikách blogu a vážne som netušil, že mám čitateľov aj v Kórei, tobôž, že sem vkročila aj americká noha :)

Slovenská republika - 497
Kanada - 19

Fínsko - 18

Spojené štáty - 15

Brazília - 12

Kórejská republika - 7

Spojené kráľovstvo - 3

Dánsko - 2

Vojna Bohov - 10. kapitola

10. kapitola - tá prechádzajúca skončila trochu drasticky a nasilu, takže dúfam, že táto vám všetko objasní

nedeľa, 10. októbra 2010

Comment please

Ale ľudia vážne, občas mám totiž pocit že tento blog nikto nečíta. A potom začínam pochybovať o tom, či mám vôbec ešte nejaký dôvod ho viesť.

A myslím, že ak sa neobjaví jediný komentár ani za týmto článkom, stratím zrejme všetku motiváciu niečo sem pridávať. Takže vážený čitatelia, ak tam vôbec niekde ste. Dajte o sebe prosím vás vedieť, pretoež občas sa cítim, akoby som hrach na stenu hádzal.

Dokážte mi že to nerobím zbytočne.