streda 4. augusta 2010

Pani víchrov

ľadová
chladná
krutá
zúrivá

letí svetom, bezmenná,
alebo má toľo mien,
že to pravé zabudla,
kto vie...

vetry sa vzbúria,
divoko dujú,
les kľakne pred jej
majestátom...

okná drnčia, až kým
svojimi kvetmi
poslednú škáru neutesní...

ticho
vietor ustal
biely prach usadá
kryje domy, kopce
svet?...

odhrnie si vlasy,
modré pery vystrúhajú
ľadový úškrn.

kráča snehom,
bez stopy...

nechtom ťukne do zmrznutého srdca,
najskôr praská,
potom sa rozpadne,
a s ním svet.
dielo dokonané...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára