Red Hot Chilli Pepers - OtherSide
...dokedy, dokedy budem klesať
separovať sa, a nie, neverím
že je to zlé...
"Dobré ránko, ako sa dneska cítime?" opýtala som sa jejnadnesene a ponad rám okuliarov na čítanie som pozrela na dievča, ktoré sa práve prebralo.
"Na piču." zamrmlala rozospato Klára, ako sa moja spolubývajúca volala.
"Pane vrhcní, jednu rundu veselých tabletiek." zašomrala som si popod nos a KLára sa pousmiala.
"Nemám depku, len ma všetko bolí." odvetila a ohrnula spodnú peru. Zložila som si okuliare a sadla som si jej k nohám.
"Zvykaj si, toto nie je zrovna päťhviezdičkový hotel." zaškerila som sa na ňu.
"Uf." vzdychla si a schovala hlavu pod perinu.
"Tak, aká bola prvá noc v blázninci?" opýtala som sa jej polosmiechom.
"Krátka." zafufňala spod periny tlmene. Zasmiala som sa. Spať sme išli okolo druhej v noci. Dovtedy sme cez Skype volali s Martinom, ktorého vrchná sestra po skončení návštevných hodín nekompromisne vyhodila..
"Kávu?" opýtala somsa jej a postláčala som jej koleno.
"Nerób." zahuhňala a pomrvila sa. Stiahla si perinu z hlavy a zažmúrila na mňa.
"Kde tu chceš zohnať kávu?"opýtala sa ma.
"Na chodbe je predsa automat, nevidela si ho?" prekvapene som zareagovala.
"Nevšimla." odvetila.
"Takže, aká káva to bude?" opýtala som sa a nahodila som výraz povoľnej čašníčky.
"Presso s mliekom a cukrom." odvetila a zhostila sa úlohy arogantného zákazníka "A pronto!" vyhlásila.
"Hneď to bude madam." odvetila som a vystrúhala som pukerlík. Obe sme sa zasmiali.
"Za chvíľu som späť." povedala som cez smiech a vykĺzla somz izby.
Na konci chodby stál Nescafé automat, ktorý bol pre pacientov zdarma, sponzoroval ho ústav. Kláre som zobrala čo si vypýtala a ja som si zobralahorúcu čokoládu.
"Tak, full servis. Raňajky budú asi o pol hodinu." povedala som, keď soms kelímkami vošla do izby. Klára sedela na posteli a masírovala si krk. Polepené mastné vlasy mala našuchorené.
"Vyzeráš nevyspato," skonštatovala som s úsmevom a podávala som jej pohárik.
"Vďaka bohu za túto žbrndu," vydýchla a napila sa. Ja som si dala dúšok čokolády a útroby mi zalialo príjemné teplo.
"Milujem čokoládu." zamrmlala som a oblizla som si hornú peru.
"Prečo?" opýtala sa Klára a položila pohárik s kávou na nočný stolík.
"Vždy mi spoľahlivo zdvihne náladu." usmiala som sa a otvorila som si knihu na záložke.
"Čo čítaš?" opýtala sa a vyhrabala sa spod periny. Zaškúlila som na názov knihy.
"Těžké melodično od Terryho Pratcheta." povedala som a knihu som opäť zavrela.
"Máš rada Úžasnú Zemeplochu?" opýtala sa ma, zatiaľ čo sa obliekala.
"Páči sa mi to, ale ten autor musí byť trochu psycho, keď takéto veci vymýšľa." odvetila som.
"Dnes je psychológia tak rozsiahli odbor, že nikto už nie je úplne zdravý." skonštatovala Klára a odostrela žalúzie.
"My máme čo hovoriť." rozosmiala som sa.
"Pravda." odvetila a šťuchla do mňa.
Otvorili sa dvere a dnu vošiel kovový vozík s jedlom, nasledovaný sesričkou.
"Raňajky vy dve ranostajky." usmiala sa na nás a položila na stôl dve tácne s jedlom.
"Ďakujeme." opätovala som jej úsmev a s uspokojením som konštatovala, že kelímok s liekmi zase chýba.
"Mimochodom, máš návštevu." otočila sa na mňa sestrička, keď ma névrovala vozík von z dverí.
"Takto skoro," prekvapene som dvihla hlavu od taniera.
"Mhm, čaká ťa v spoločenskej miestnosti." odvetila a zavrela za sebou dvere.
"Hneď som späť, počkáš na mňa?" opýtala somsa cez plece Kláry. Na odpoveď len niečo zamrmlala. Vzápätí už som kráčala po chodbe.
"Martin?" zastala som vo dverách, prekvapene pozerajúc na jediného človeka v miestnosti.
"Eee," otvorila som ústa nevediac čo povedať "Zrejme sa pomýlili, Klára je v izbe, zavolám ju." vymáčkla som nakoniec zo seba.
"Nie, prišiel som za tebou," zakrútil hlavou "chcem ťa o niečo požiadať."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára