Hľadím každý večer hore,
na hviezdy.
V snáď pravdivom domnení,
že sú ako stopy.
Stopy čo Ježiš
na oblohe zanechal.
Keď ho prestalo baviť
kráčať po vode.
Aj ty si taká,
ako hviezda.
Krásna a žiarivá.
Azda zblúdilá.
Lebo tak,
ako človek medzi hviezdy,
ani hviezdy na zem nepatria.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára