sobota, 2. apríla 2011

Legacy (Dedičstvo)

Bez zbytočných okolkov... Opona hore, zhasnite svetlá, je tu slovenská verzia mojej prvej divadelnej hry..


 Scéna

vľavo sa nachádza vysoké zrkadlo, také, že sa v ňom človek vidí celý; pri ňom stojí jednoduchý drevený stôl a dve stoličky.
Vpravo sa nachádza čalúnený gauč, minimálne pre tri osoby a kreslo s vysokým operadlom.

Premenlivé kulisy uprostred:
hrob s náhrobným kameňom v 1. výstupe
pouličná lampa v 5. výstupe
žltá páska (Crime Investigation Scene) v 9. výstupe

Iné rekvizity:
2 šálky, dáždniky, popolník, kabelka, nôž, mobil, fascikel, mobil, šminky, zápisník, rôzne oblečenie...

1. výstup:
(kňaz, Claire, Noiré, smútici priatelia 4-5 ľudí)

niektorí ľudia majú čierne dáždniky, kňaz má kríž
Na scénu prichádza smútočný sprievod, vpredu kňaz nasledovaný sestrami a zvyškom

Kňaz: Opustila nás náhle, a bez rozlúčky. Útechou nám môže byť snáď to, že jej duša teraz spočíva v pokoji v jeho náručí. Budiš jej zem ľahká. (urobí rukou kríž a odstúpi bokom)
Claire: (pristúpi ku hrobu a pohladí náhrobný kameň) Zbohom mami.
Noiré: (zlomeným hlasom) Veľmi nám chýbaš mami.

Postupne pristúpia aj ostatný smútiaci, pokladajú kvety na hrob.

Zhasne sa!

2. výstup:
(Claire, Noiré, Adam - na telefóne)

Odnesie sa hrob, na stôl sa postavia dva šálky kávy + popolník, na jednu zo stoličiek si sadne Noiré

Rozsvieti sa!

Claire: (sedí s hlavou v rukách, s hlasným povzdychom si odpije z kávy. pritiahne si popolník a zapáli si cigaretu)
Noiré: (príde na scénu a afektovane mávne rukami, zakašle)
Claire: Čo je?
Noiré: Myslíš, že keď tu už nie je mama, môžeš si robiť čo chceš?
Claire: Máš na mysli niečo konkrétne? (pozrie na ňu a unavene si pretrie oči)
Noiré: Začala si fajčiť, do noci si preč. Máme tu bodrel, a nemáme čo jesť.
Claire: A ty si myslíš že čo robím? Mám 19-násť, ty máš 16-násť. Posledných pár dní nerobím nič iné, len riešim maminu pozostalosť. Teba ani nenapadlo poupratovať alebo nakúpiť sama? čo?
Noiré: Ale prosím ťa, nebola si zodpovedná ani predtým, a nie si ani teraz.
Claire: Som teraz zodpovedná za teba, a ty mi to ani neuľahčuješ.
Noiré: A chápeš ty čím prechádzam?
Claire: A chápeš ty, čím prechádzam ja? Vieš čo? Padaj, zmizni odtiaľto a choď si riešiť svoje malicherné sebecké problémy.
Noiré: Claire, počúvaj ma.
Clairé: Nie, ty počúvaj mňa. Mama je preč. Nevráti sa a my sa teraz musíme o seba postarať sami. Vôbec netušíš čo všetko to znamená. Potrebujem aspoň chvíľu odpočinku, tak prosím ťa odíď.
Noiré: Claire, ja...
Claire: (zaziape) Tak padaj!
Noiré: (zdvihne sa a naštvane odíde)

Ozve sa zvonenie telefónu, Claire sa s nevôľou postaví a ide k nemu

Claire: Prosím?
Adam: Claire Ratsfieldová?
Claire: Pri telefóne.
Adam: Som vykonávateľ poslednej vôle vašej matky. Môžem vás požiadať o osobné stretnutie?
Claire: (chvíľu sa odmlčí) Samozrejme, kedy?
Adam: V piatok o tretej?
Claire: To mi vyhovuje, budem niečo potrebovať?
Adam: Bolo by dobré, keby prišla aj vaša sestra.
Claire: To nebude problém.
Adam: Dobre, dopočutia.

Claire zloží telefón, zadusí cigaretu a odkráča z pódia.

Zhasnú svetlá!

3. výstup:
(Claire, Noiré, Adam)

Claire a Noiré sa posadia na gauč, Claire drží v rukách fascikel

Rozsvieti sa!

Adam: (prichádza na scénu, v obleku a s kufríkom) Dobrý deň slečna Ratsfieldová, prepáčte to meškanie.
Claire: To nevadí, ale ocenila by som, keba so to už neopakovalo. V poslednej dobe som dosť vyťažená.
Adam: Chápem, vybavíme to čo najrýchlejšie.
Claire: Ďakujem.
Adam: Myslím, že pristúpime rovno k čítaniu závete. (otvorí obálku a vytiahne papier, odkašle si) ...Ja Joana Ratsfieldová, odkazujem mojej najstaršej dcére Claire Ratsfieldovej dom, 70% peňazí na mojom účte, a zároveň jej odovzdávam opatrovníctvo mojej mladšej dcéry Noiré Ratsfieldovej až do dňa, keď dovŕši osemnásť rokov. Zvyšných tridsať percent peňazí z účtu bude uložených na zverenecký fond, ktorý bude sprístupnený Noiré po dovŕšení osemnástich rokov....
Claire: Kedy závet nadobudne plnú platnosť?
Adam: Už sa stalo, teraz už treba vyriešiť len formality.
Claire: To je presne to, na čo v poslednej dobe nemám čas (nespokojne si pošúcha čelo)
Noiré: Môžem to urobiť ja.
Claire: Nie, na to musíš byť plnoletá, ale môže to urobiť on... Bol ste predsa mamin právnik, alebo nie?
Adam: To je pravda, a ako vykonávateľ poslednej vôle vašej matky, som ja povinný vybaviť všetky súvisiace formality. Vy sa nemusíte ničím namáhať.
Claire: To je dobré, aspoň budeme mať trochu viac času na súkromie (usmeje sa na kyslo sa tváriacu Noiré)
Adam: Pokiaľ je to všetko, ak dovolíte, mám ďalšie povinnosti.
Claire: Samozrejme, dovidenia.
Adam: Dovidenia. (kývne im na pozdrav a odíde z javiska)
Claire: Možno teraz sa to konečne zlepší...
Noiré: Prečo dala toľko peňazí práve tebe? nemala nám ich rozdeliť rovným dielom? To nie je spravodlivé!
Claire: Žeby preto, lebo sa o teba budem ešte dva roky starať? A to niečo stojí, aj tak budem musieť k tým peniazom ešte pridať niečo zo svojho. Ešte stále sa chceš hádať o tom, či je to spravodlivo rozdelené?
Noiré: Stále je na tebe, rozhodnúť sa, čo s peniazmi urobíš. Vôbec ich nemusíš použiť v môj prospech.
Claire: (zúrivo) Obviňuješ ma z niečoho, čo sa nikdy nestalo. Ale tým, že si takáto odporná, len úspešne speješ k tomu, že sa na teba vykašlem. Mám ťa rada, ale nie som povinná ťa znášať takúto! (pozbiera si veci a ráznym krokom odíde)
Noiré: (chvíľu za ňou hľadí a potom rovnako ráznym krokom odíde opačným smerom)

Zhasnú svetlá!

4. výstup:
(Claire)

Do tmy zaznie: O pár mesiacov neskôr.

Rozsvieti sa svetlo nad vysokým zrkadlom, stojí pred ním Claire, je však vyobliekaná, topánky na opätkoch a luxusná kabelka...

Claire: Zrkadlo, zrkadlo, ktože je najkrajší na svete... (chvíľu sa obzerá) ...och, aké nečakané... JA (vykríkne s radosťou v hlase)... Už len... (vytiahne šminky) ...pár detailov, a môžeme vyraziť...

Ozve sa zvuk prichádzajúcej sms-ky...

Claire: (vyberie z kabelky mobil a nahlas číta) roh Václavskej a Jesenského o pol hodinu, čakám ťa... (Vráti mobil do kabelky, na chvíľu sa odmlčí, pričom sa potočí pred zrkadlom) ...Som proste dokonalá...

Claire odíde do tmy...

Svetlo nad zrkadlom zhasne!

5. výstup:
(Claire, Adam)

Uprostred javiska stojí pouličná lampa, pri nej postáva Claire a nervózne si podupkáva nohou.

Rozsvieti sa!

Claire: (vytočene cedí pomedzi zuby) Už mešká desať minút, čo si myslí že som akási fľandra s ktorou bude zametať... to nie... (odchádza)
Adam: (vbehne na scénu) Claire! (bez reakcie) Claire, počkaj! (pobehne ku nej a chytí ju za ruku.
Claire: Povieš mi prečo? (naštvane sa k nemu otočí) A prečo si ma vôbec nechal čakať? (rozhodí afektovane rukami)
Adam: Aby som ti mohol priniesť toto... (spoza chrbta vytiahne ružu a podá jej ju)
Claire: (Chvíľu nevie čo má povedať) Adam, ale... ale to si nemusel...
Adam: Ale musel (strčí jej prameň vlasov za ucho)
Claire: Fajn... dostal si ma. Už nechcem odísť... (chytí ho za ruku) Ešte stále si mi ale nepovedal, čo budeme robiť.
Adam: Uvidíš, len poď (potiahne ju za ruku a obidvaja odídu do zákulisia vľavo)

Zhasnú svetlá!

Odnesie sa pouličná lampa.

6. výstup:
(Claire, Adam)

Rozsvieti sa!

Claire a Adam v objatí vpadnú na scénu zprava.

Claire: Tvoja kancelária? Čo tu robíme?.. (sklamane sa vytrhne z jeho objatia) ...snáď teraz nebudeš pracovať...
Adam: To teda určite nie... (pritiahne si ju a tuho ju objíme) ...ale mám tu veľmi pohodlný gauč...
Claire: Ale nehovor... (pobozká ho) ...niečo o tom viem, už som na nej pár krát sedela...
Adam: Tak potom vieš presne, čo mám na mysli... (nešikovne ju nasmeruje ku gauču a nakoniec naň spoločne padnú)
Claire: (so smiechom) Nejdeš na to nejako zhurta?
Adam: no tak ešte skôr než to príde...
Claire: (zarazí sa) hovoríš o Noiré?
Adam: (sklamane) A už to prišlo...
Claire: Tak prepáč ale ty si s tým začal...
Adam: (mierne vytočene) Chceš mi snáď tvrdiť, že o nej nehovoríš takmer stále?
Claire: Prepáč, ale v poslednej dobe mi strašne lezie hore krkom. Vedela byť ku mne hnusná keď mama umrela, teraz, keď sa stala odo mňa závislou, vie byť odrazu milá. Bohužiaľ, už jej to nežeriem.
Adam: Prestaň sa ňou, prosím ťa, zapodievať...
Claire: Máš pravdu, nemôžem sa ale zbaviť pocitu, že by mi bez nej bolo lepšie...
Adam: Kazíš nám spoločný večer, je ti to dúfam jasné?
Claire: (ospravedlňujúco) Prepáč, už s tým prestávam...
Adam: To dúfam (skloní sa k nej a začne ju bozkávať na krk)

Zhasnú svetlá!

7. výstup:
(Claire, Noiré)

Rozsvieti sa!

Claire sa upravuje pred zrkadlom, na stole má položenú kabelku...

Noiré: (prichádza na javisko, v obnosenom a vyťahanom oblečení, zvolá) Claire!
Claire: (otrávene zavrčí) Čo chceš?
Noiré: Chcela by som ísť dneska s kamarátmi do mesta, nemohla by si mi dať nejaké peniaze?
Claire: (otočí sa k nej a zaujme afektovaný postoj, neveriacky) V týchto handrách?
Noiré: (nesmelo) No, a nejaké peniaze na nové oblečenie...
Claire: (povýšenecky) Prosím ťa, s tvojím ksichtom ti ani nové šaty nepomôžu...
Noiré: (so slzami na krajíčku) No tak, prosím ťa. Ja ťa prosím...
Claire: Nie, sama si vravela že rozhodnutie je na mne, tak takto som rozhodla!
Noiré: (už kričí) Prečo, čo som ti urobila?
Claire: (nekompromisne a kriticky) Tak ti nevieš? (pomaly stráca nervy) Vieš ty čo? Vypadni, padaj a poriadne sa nad sebou zamysli!
Noiré: (prakticky cez slzy) Ty si kto myslíš že si. Ty nie si moja matka, tak sa ku mne takto nesprávaj.
Claire: (autoritatívne) To máš pravdu, nie som tvoja matka. Tak si zbaľ ten svoj odpad a vypadni z môjho domu. Toto mi bol čert dlžný a ja nie som povinná sa o teba starať. (hodí jej na stôl desaťeurovku) Tak si to zober a padaj. A dobre si rozmysli, či sa vrátiš.
Noiré: (chvíľu váha, no potom zhrabne peniaze a odíde)
Claire: Ts... (povýšenecky) je ako pes, (odmlčí sa) hoď mu kosť a skočí po nej... (pozrie sa do zrkadla a zastená) ale nie, a môžem sa zase česať... (vezme hrebeň a začne si zúrivo prečesávať vlasy) Ach, sakra práca!

Zazvoní jej mobil...

Claire: (zodvihne telefón) Áno?... (chvíľu počúva) Hej, už odchádzam, do pol hodiny som tam... (rýchlo si ešte kontroluje make-up) Viete čo baby, obsaďte zatiaľ stôl, ja dojdem za vami, pa... (zloží telefón a hodí ho do kabelky. Schytí ju a rýchlo odchádza)

Zhasnú všetky svetlá!

8. výstup:
(Noiré, Smrť aka Adam)

Noiré má biele šaty, resp. aspoň bielu nočnú košeľu; Smrť/Adam  má dlhý čierny plášť s kapucňou.

Bodové svetlo doprostred javiska!

Noiré stojí uprostred, smrť ju pomaly obchádza v tieni.

Noiré: Ach Claire... (zvesí hlavu a potom opäť fanaticky pozrie do publika) čo sa to s tebou stalo? (odmlčí sa) Som snáď vinná ja? Zmenila som ťa, alebo si taká vždy bývala? (posadí sa na zem) Bývali sme sestry, no teraz si mi cudzia. Kto si Claire? Nespoznávam ťa. (povzdychne si) Kedysi som bývala ja tá temná a zlá, teraz sa však role obrátili. (postaví sa) Robíš mi peklo zo života.... Ach azda som si to zaslúžila.
Smrť: (Pomaly sa k nej zozadu blíži, v ruke drží nôž)
Noiré: Chýbaš mi sestra, nie táto osoba, ale ta, tá pravá. A jedno je mi jasné... (rezignovane spustí ruky) Radšej nežiť, ako žiť v tomto pekle bez teba...
Smrť: (pristúpi k nej zozadu a podreže ju; Noiré sa zrúti na zem, Smrť ju prikryje svojím plášťom a chvíľu pri nej len tak kľačí so sklonenou hlavou. Potom hlavu dvihne a zloží si kapucňu; Vidíme, že je to Adam!)

Zhasne svetlo!

9. výstup:
(Noiré, Claire, Detektív, dvaja forenzní technici)

Rozsvieti sa!

Noiré leží mŕtva uprostred javiska, pri nej čupia forenzní analitici a zbierajú dôkazy. Detektív stojí obďaleč a vyčkáva. Okolo miesta činu je žltá páska.

Claire: (ráznym krokom vchádza na javisko, ide smerom k Detektívovi)
Detektív: Vy ste Claire Ratsfieldová?
Claire: Áno, to som ja. Mohli by ste mi prosím vás vysvetliť o čo ide? Keď už ste mi to nechceli oznámiť do telefónu.
Detektív: (opatrne) Myslím, že by ste to mali vidieť radšej na vlastné oči... (ustúpi) a pokynie jej smerom ku miestu ohradenému páskou) Chlapci, uhnite na chvíľu...
Technici: (postavia sa a odkryjú výhľad na telo)
Claire: (zalapá po dychu, hystericky) Nie, Noiré... (prikryje si ústa dlaňou)
Detektív: Viem, že to musí byť pre vás ťažké, ale potreboval by som vám položiť pár otázok... (položí jej ruku na plece)
Claire: (otočí sa k nemu, prehĺtajúc slzy) Samozrejme... (odmlčí sa a pretrie si oči) Len sa pýtajte...
Detektív: Neviete, čo robila takto neskoro v noci v meste (vytiahne zápisník)
Claire: Keď dneska odchádzala, vypýtala si odo mňa nejaké peniaze na oblečenie a tak, vravela, že ide s kamarátmi do mesta. Nemala som ju púšťať.
Detektív: Nemohli ste predsa vedieť, že sa niečo takéto stane. Neobviňujte sa.
Claire: (vybuchne v hysterický plač) Ale ja som na §u mala dávať pozor. Už keď sme prišli o mamu, nebola som si istá, či to zvládnem. Čo budem robiť teraz, keď som prišla aj o ňu... (hľadá v kabelke vreckovky)
Detektív: Môžeme to odložiť  na neskôr, ak je vám to nepríjemné (zavrie zápisník a schová a schová ho do vnútorného vrecka bundy)
Claire: (už pokojnejšie) Myslím, že to bude tak najlepšie... (odmlčí sa) Asi sa s tým potrebujem najskôr vyrovnať...
Detektív: Dobre teda, ozvem sa vám niekedy v najbližšej dobe. Dovidenia.
Claire: Ďakujem vám, dovidenia (odchádza)
Detektív: (podíde k technikom)

Zhasnú svetlá!

10. výstup:
(Claire, Adam)

Rozsvieti sa!

Claire sedí na stoličke, kabelku má položenú na stole a fajčí.

Adam: (vchádza, ozve sa buchnutie dverí) Claire? (zvolá s obavami v hlase)
Claire: (prudko v stane a beží ho objať)

Tuho sa objímu.

Adam: (Pozrie jej do očí) Urobil som to pre teba.
Claire: Ja viem... (pohladí ho prstom po perách) Ďakujem ti, tak strašne ti ďakujem...
Adam: Nemáš za čo ďakovať... (pobozká ju)
Claire: Ale mám, a hneď to aj urobím... (vyskočí na stôl a pritiahne si ho k sebe, pričom ho oblapí nohami)

Zhasnú svetlá!

Koniec hry

© by Andrew / Time-for-Dreams.blogspot.com 
04-2011 ZA

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára