Ticho

 Narazil som pri vypratávaní stolového počítača na túto takmer štyri roky starú básničku. Nazval by som to mojou ranou tvorbou z dôb, keď som ešte chodil do krúžku tvorivého písania a istý čas dokonca ja visela na nástenke z našej tvorby. Dúfam, že sa vám bude páčiť :)

 

Ticho


Kráčaš, stále ďalej,
Cestou, kde kameň je len kameň.
Ticho, ani hlások nezaznie,
Čo by vzbúril sa.

Je to beznádejné.
Opustený ako vrak lode,
v drvivej temnote oceánu.
Každé svetlo rýchlo zhasne.

Len baterka.
Ďalší potápač, čo preplával okolo.
Nemo ako ryba.
Počuť len .........................to ticho.

Keby niečo viac,
Niečo, čo vytiahlo by ťa von.
Svetlo?
Len ďalší potápač.

V diaľke otáča sa ti chrbtom.
Vie, tuší, že si tam.
No načo objavovať,
Veď mu stačí ísť svojím životom.

Čo pomohlo by?
Boh?
Preňho je oceán len akvárko,
A ty hračkou v ňom.

Neokúsil naše strasti.
Je len bábkarom.
Vžiť sa do role?
Načo by.

Vojna?
Len šachovnica s figúrkami.
Láska?
Ďalší lacný román v knižnici.

Tak Boh nám život plný
beznádeje nadelil.
Len on zmeniť by to mohol.
Mohol, ale nezmení.