Prosba

Táto básnička vznikla počas hodiny Náuky o spoločnosti, čiže by som sa chcel najprv ospravedlniť pani profesorke, za to že som takto ignoroval jej výklad, no toto som jednoducho musel napísať...

Drahá mama, drahý otec.
Stojím tu pred vami,
obmývajúc vlastnú špinu
vašimi slzami.

Ranil som vás tak,
ako len márnotratný syn môže raniť.
Tým, že som premrhal to,
čo ste mi dali a čo som vám mal
jedného dňa vrátiť.

Teraz však plačem ja,
v snahe omyť čiernotu smútku
vo vašich srdciach
svojím kajaním.

Núkam vám ospravedlnenie
za moje hriechy minulé,
i tie, čo ma ešte čakajú.
A prosím, aby ste ho prijali.

Tak prepáč mama,
prepáč otec.

Ja viem že som vás sklamal
a viem aj, že sklamem opäť.

Nezáleží čo sa budem snažiť
a koľko budem chcieť.

Mojím údelom je nebyť dokonalý.
Nie som váš splnený sen.

Robím chyby
a budem ich robiť stále.

Dúfam však, že v tých chybách raz
nájdem ponaučenie.

A to ponaučenie snáď,
budem môcť tým druhým odovzdať.

Tým druhým, ktorých sudbou bolo,
byť lepšími, ako som bol a budem ja.

----------------------------------------------------------------------------

Dúfam, že sa vám to páčilo...