Quiet Treader

I feel like i've lived a thousand lives,
like i've walked a thousand miles.
Like there's a thousand Earths,
orbiting a thousand Suns.

Prosba

Táto básnička vznikla počas hodiny Náuky o spoločnosti, čiže by som sa chcel najprv ospravedlniť pani profesorke, za to že som takto ignoroval jej výklad, no toto som jednoducho musel napísať...

Krvavé slzy

Chcem

si pustiť hudbu nahlas.

Tak, aby prehlušila aj moje

vlastné myšlienky.

Aby som nepočul trápenie

sveta.

An vlastné vzlyky v tichej

izbe.

Namiesto postele iba matrac.

Studený.

Nikto v ňom ležať nezvykol.

I ja, chúlim sa v kúte.

Na stenách je krv.

Steká dolu ako slzy.

Čie?

Sveta samotného?

Plače nad tým,

čo sa z nás stalo.

Mlčíš.

Len ležíš a slepo hľadíš

do stropu.

Snáď ho viníš.

Za to, že kvôli nemu

nemôžeš vidieť hviezdy.

Nôž ti z hrude trčí

ako hroziaci prst.

A ja sedím,

obhrýzam si skrvavené nechty.

A pohľadom hypnotizujem

slová,

čo som tvojou krvou napísal

MILUJEM ŤA

Bez názvu

univerzum

sa nám rúca

nad hlavou

dážď hviezd

podpáli zem

hnev mora

plamene uhasí

nebesá

sa dotknú zeme

a slnko nás

všetkých obíme

teplo

teplejšie

ticho...

koniec..?

Pani víchrov

ľadová

chladná

krutá

zúrivá

letí svetom, bezmenná,

alebo má toľo mien,

že to pravé zabudla,

kto vie...

vetry sa vzbúria,

divoko dujú,

les kľakne pred jej

majestátom...

okná drnčia, až kým

svojimi kvetmi

poslednú škáru neutesní...

ticho

vietor ustal

biely prach usadá

kryje domy, kopce

svet?...

odhrnie si vlasy,

modré pery vystrúhajú

ľadový úškrn.

kráča snehom,

bez stopy...

nechtom ťukne do zmrznutého srdca,

najskôr praská,

potom sa rozpadne,

a s ním svet.

dielo dokonané...

Oceán

Pokojná hladina,

no aj za jasnej noci

príde nečakaná búrka.

Vlny sa vzdúvajú a

dorážajú, avšak

keď sa upokojí,

jemné vlnky nás hojdajú

a láskajú po tvári.

Keď sa do nekonečna

tiahne azúrová, jasná

hladina, či

či tmavá hlboká modrá,

ktorej zmyselnosť

nás láka.

Čakám, na jeho vášnivý

dotyk.

A potom, sa doň roztúžený ponorím

a malý bezvýznamný

sa v ňom stratím.

A potom, v tmavej noci

keď sa okolo mňa vznáša

Luna a vznešené hviezdy

som tam, kam

hľadáme cestu každý

deň, znova,

aj keď sme ju už našli.

V tomto oceáne niet majáku,

ktorý by nám cestu ukázal.

Môžeme len s tým, s kým

ten oceán zdieľame.

Hľadať zasnúbený ostrov,

na ktorom nájdeme svoj osobný

RAJ...

Lupene našej lásky

KVITNEME...

bozkom ťa vnímam

a celú chcem.

VÔŇA KVETOV...

ískam ti vo vlasoch

a po kúskoch ťa vdychujem.

NA ŽIARIVEJ LÚKE...

myšlienkou i skutkom

moja si.

VŠAK JESEŇ...

dych horúci, ale

tvoj dotyk čoraz viac chladne.

PRIŠIEL VIETOR...

ROZFÚKAL OPADNUTÉ LUPENE

VIAC ICH NIET...

Nemám ťa rád

Nemám rád...

ostré svetlo úsvitu

ľad na chodníku

zvonenie na prvú hodinu

presladenú kávu

ticho i hluk

cigaretový dym a nedopalky

vietor i búrku

keď príde zima

a potom horko leta

šuchot jesenného lístia

keď je mokro

aj keď je sucho

prskajúci olej

kvapkajúci kohútik

či vŕzgajúce dvere

škripot kriedy a

mrmlot televízora...

Nemám rád...

keď kričíš a

keď sa hneváš

To už radšej odíď

Viac ťa nemám rád!

Mám rád ...

...seba...